71. ročník filmového festivalu v Cannes v sobotu spoznal víťazov. Pri prekvapivej absencii režisérov ako Sorrentino, Nemes, Cuarón, Malick či Leigh sa šance na zisk Zlatej palmy zvýšili menej známym režisérom. Po vyhlásení výsledkov vám prinášame porovnanie voľby poroty s hodnotením novinárov z portálov Screendaily, Indiewire, Guardian, Hollywood Reporter a ďalších.
Aj napriek slabej kritickej odozve bola tesne pred záverečným vyhlásením cien podľa viacerých novinárov najväčšou favoritkou Nadine Labaki s filmom Capharnäum. Libanonská snímka rozpráva príbeh mladého chlapca, ktorý žaluje svojich rodičov kvôli tomu, že mu dali život. Spomedzi každoročnej hodnotiacej tabuľky desiatky kritikov v Screendaily mu patrilo miesto v spodnej polovici. Hlavná porota na čele s Cate Blanchet ju napokon odmenila Cenou poroty, čím sa vyhla rozporuplnému rozhodnutiu udeliť Zlatú palmu kritikmi slabo prijatému filmu.
Víťaz Zlatej palmy, Japonec Hirokazu Kore-eda, žiadne rozporuplné reakcie nevyvolal. Jeho snímka Shoplifters si hneď od svojej premiéry vyslúžila predovšetkým slová chvály, v spomínanej tabuľke Screendaily získal v priemere 3.2 bodov zo 4, čo bolo druhé najvyššie hodnotenie. Pre režiséra filmov ako Naša malá sestra (2015), Po búrke (2016) či Aký otec, taký syn (2013), za ktorý získal v Cannes Cenu poroty, je tohtoročná Zlatá palma jeho najväčší úspech. Rovnako ako pri jeho predcházajúcej tvorbe, aj Shoplifters už v predstihu získala distribučná spoločnosť Film Europe, ktorá na Slovensku uvedie už šiesteho víťaza Zlatej palmy v rade.
Druhé najvyššie ocenenie – Veľkú cenu – si odniesol Spike Lee za film BlacKkKlansman. Pre Spikea Leeho je to najvyššie ocenenie spomedzi trojice festivalov z Berlína, Cannes a Benátok. Cenu za najlepšiu réžiu dostal poľský tvorca Pawel Pawlikowski s filmom Cold War.
Očakávanie pokračujúceho trendu v podobe oceňovania ženských režisériek, ktorý začal na februárom festivale v Berlíne bolo citeľné. Ďalšou veľkou favoritkou na ocenenie – podľa predpovede britského filmového publicistu Neila Younga, bola Alice Rohrwacher s filmom Lazzaro Felice. Cena za najlepší scenár pre Rohrwacher (spolu s ňou získal cenu za najlepší scenár aj Jafar Panahi za film Three Faces) je jednou z troch cien udelených ženským tvorkyniam. Okrem Labaki a Rohrwacher získala cenu za najlepší herecký výkon Samal Yelsyamova z filmu Ayka kazašského režiséra Sergeja Dvortsevoja.
Vo veľmi pozitívnom svetle sa v Cannes predstavila ázijská kinematografia. Okrem japonského Shoplifters kritikov nadchli filmy Ash is Purest White (Jia Zhang-ke) a Burning od Lee Chang-Dong. Druhý menovaný v tabuľke Screendaily dokonca stanovil nový rekord, keď so skóre 3.8/4 prekonal Tonniho Erdmana (3.7) z pred dvoch rokov. Burning je adaptáciou Murakamiho poviedky Podpaľovanie stodôl (zo zbierky Slon mizne). Aj napriek skvelému hodnoteniu sa juhokórejská snímka nezaradila medzi favoritov na víťaza, oproti filmom Capharnäum, BlacKkKlansman, Shoplifters totiž Chang-Dong nepracoval s politickou či spoločensky angažovanou témou, čiže akousi hlavnou esenciou víťazných filmov v Cannes. Neudelenie žiadnej z cien pre Burning je však aj tak jedným z najväčších prekvapení.
Najdiskutovanejšími režisérmi v Cannes boli opäť Lars von Trier, Jean-Luc Godard a Gaspar Noé. Zatiaľ čo prví dvaja rozdelili publikum na dva tábory (pričom prevažovali negatívne reakcie), Climax Gaspara Noého patril k najpozitívnejšie prijatým filmom festivalu, vyslúžil si označenie režisérovho najlepšieho filmu a získal hlavnú cenu vo svojej sekcii Quinzaine des Réalisateurs.
Špeciálnu Zlatú palmu, historicky prvú cenu tohto druhu v Cannes, si odniesol Jean-Luc Godard. Jedna skupina kritikov považovala jeho účasť v hlavnej súťaži za zbytočné zaberanie miesta, pre druhú skupinu patril The Picture Book k najlepším filmom (tretie miesto v Screendaily tabuľke).
Ďalší z očakávaných filmov, Dogman talianskeho režiséra Mattea Garroneho, divákov i porotu zaujal hereckým výkonom Marcella Fonteho. Napriek hlavnej cene pre herca sa Garroneho film nedočkal výraznejšej odozvy, okrem pozitívnej reakcie v Guardiane prevládali skôr označenia ako „málo zapamätateľný“, „slabší než Gomora (Garroneho film z r. 2008)” či „spojenie De Sicu s Gomorou, avšak menej presvedčivý než ktorýkoľvek z nich.“
Zjavením festivalu bola podľa Indiewire hypnotická snímka Long Day’s Journey Into Night čínskeho 28-ročného tvorcu Gan Bina, ktorá obsahuje záverečnú, takmer hodinovú jednozáberovku v 3D. No hlavnú cenu v sekcii Un Certain Regard napokon získala švédsko-dánska bizárna snímka Gräns (A. Abbasi).
Oproti víťazovi z Berlinale sa tohtoročné udeľovanie cien v Cannes kontroverziám vyhlo. Aj napriek porotcovskému nezáujmu o filmy ako Burning, Ash is Purest White a The Wild Pear Tree (N. Bilge Ceylan) nastala medzi kritikmi a porotou vzácna zhoda.
