Súčasný rap je definovaný najmä trapovou vlnou, ktorá ho premieňa na vcelku abstraktný žáner, založený primárne na užívaní si zvuku ako takého. Pozostáva z komplexnej rytmickej sekcie, rekontextualizácie rôznych nahrávok a aktívneho, veľmi eklektického narábania s históriou (nielen) afroamerickej hudby. Zo samotného rapera a jeho hlasu sa následne stáva ďalší hudobný nástroj, ktorý sa so syntetizátormi a elektrickými bicími dopĺňa najmä v práci s rytmikou, frázovaním a dominantnou sa stáva fonetická stránka textu. V tomto prostredí však stále nájdeme interpretov, ktorí ostávajú do veľkej miery verní pôvodnej explicitnej angažovanosti rapovej hudby, udržiavajúcej si status hudby vzdoru a protestu. Z audiovizuálneho hľadiska je podnetné pozastaviť sa pri videoklipoch, sprevádzajúcich skladby týchto interpretov. Obrazy a motívy videí sprevádzajúcich ich hudbu môžeme chápať ako lakmusový papierik dlhodobej spoločenskej klímy, ktorej symbolom a eskaláciou sa tento rok stala vražda Georgea Floyda.
Earl Sweatshirt – Off Top
Earl Sweatshirt mal v roku vydania svojho druhého albumu I Don´t Like Shit I Don´t Go Outside (2015) iba 21 rokov. V skladbe Off Top pojednáva (rovnako ako v celom spomenutom albume) o úzkostiach, ťažkom dospievaní a problémoch s drogami, ako aj o absencii otca.
Jeho text, narábajúci s motívmi s až halucinačnou asociatívnosťou, sa končí veršom „Hope the sheriff keep away from me“ / „Dúfam, že šerif sa bude držať ďalej“. Táto veta akoby sa stala inšpiráciou pre videoklip ku skladbe vytvorený animátormi a komiksovými autormi Alexom Barellom, Tarou Sinnovou a Taylorom Johnsonom. Trio nadväzuje na intenzívnu kadenciu Sweatshirtovho textu nemenej intenzívnymi obrazmi nočných môr, pouličných bitiek a policajnej brutality, pracujúc s dvojexpozíciami a juxtapozíciami jasne čitateľných symbolov – prasacia hlava, policajné čapice, plamene tancujúce na policajnom aute, frenetický beh, americká vlajka, brechajúce psy, pričom animáciu kombinujú so zábermi reálnych objektov. Pre klip ukončený statickým záznamom pouličných nepokojov je príznačné groteskné ladenie animácie, pripomínajúce vo svojej surovosti a pochmúrnej farebnej škále deziluzívne filmy Ralpha Bakshiho. Realita sa tu stretáva s temnými fantáziami a v dvojexpozíciach obrazu sa úplne stierajú ich hranice.
Vince Staples – Norf Norf
Kým Sweatshirt beží naprieč pochmúrnymi, subjektivizovanými ulicami, zhruba rovnako starý Vince Staples v skladbe Norf Norf (2015) naliehavo rapuje „I ain’t never ran from nothin’ but the police“ / „Nikdy som neutekal pred nikým iným, než pred políciou“. Skladba tematicky voľne nadväzuje na Sweatshirtovu Off Top, no jej optika je oveľa naturalistickejšia a veristickejšia, oprostená od úzkostnej snovosti.
To, čo sa deje, je štylizované ako bezprostredná realita, výpoveď pred kamerou v prvej osobe. Staplesova výpoveď je akcentovaná už prvým záberom videoklipu detailom frontálne sledujúcim tvár Vincea Staplesa zavretého v policajnom aute. Odjazdom kamery sa v tempe prednesu textu stávame svedkami policajnej hrubosti, pričom Staplesovo rapovanie nadobúda performatívny charakter – Staples rapuje prechádzajúc chodbami väznice alebo počas policajného výsluchu, pričom kamera striedavo preberá a opúšťa jeho „uhol pohľadu“. V prípade klipu Norf Norf sledujeme oživenie tradície Gangsta rapu 90. rokov v podaní najmladšej generácie raperov, ktorej odkaz je jasne čitateľný – za posledné dve alebo tri dekády sa na špirále policajného násilia nič nezmenilo.
A$AP Rocky – Gunz N Butter
Album Testing (2018) od A$AP Rockyho bol udalosťou stredného prúdu sprevádzanou extravagantnou vizualitou klipov, ktorej sa mohla rovnať maximálne vizuálna identita albumu Astroworld rapera Travisa Scotta (tiež z roku 2018), vytvorená známym fotografom Davidom LaChapellom.
Album založený na reflexii a rekontextualizácii hip-hopovej a afroamerickej hudobnej tradície sa vo všeobecnosti začína veršom „My newest president is an asshole“ / „Môj najnovší prezident je kretén“, odkazujúc na postavu Donalda Trumpa, bez najmenšieho skrývania jasného politického postoja.
Názov skladby Gunz N Butter rozvíja kritický tón nahrávky a odkazuje na význam zbrojárskeho priemyslu v americkej ekonomike aj na status strelných zbraní v spoločnosti. Videoklip skladby režírovaný Jamesom Mackelom v alegorických obrazoch reflektuje kult zbraní a posadnutosť nimi zakorenenú v americkej spoločnosti naprieč spoločenskými triedami, organizáciami a históriou. Téma zbraní a násilia na albume pokračuje skladbou Buck Shots, priamo kritizujúcou zákony týkajúce sa držania zbraní. Gunz N Butter (ktorej beat pozostáva aj zo samplovania výstrelov z pištole) a jej videoklip sú na rapovej scéne udalosťou aj vďaka svojej bohatej a kultivovanej obraznosti (vnútrozáberové montáže, performatívne časti, využívanie estetiky starých reklám, výpravnosť…), ktorá funguje v jednej rovine ako komplexná spoločenská kritika, v druhej rovine zas ako (seba)reflexia témy násilia priamo v žánri rapovej hudby.
Schoolboy Q – John Muir
Z hľadiska formy veľmi kinematografický prístup k téme reprezentácie policajného násilia (aj stereotypov spojených s afroamerickou komunitou) volí americký raper Schoolboy Q v skladbe John Muir. Z kamery pripevnenej na aute (klasickom „gangsterskom“ chevrolete) sledujeme v dynamických elipsách jeden deň v živote dílera drog, vychádzajúci z autobiografických prvkov, ktorý sa končí (ako inak tragickou) potýčkou s políciou. Klip ku skladbe v čistej, štylisticky nápaditej forme rekapituluje klasický stereotyp gangsta rapovej hudby 90. rokov a môžeme ho označiť aj za čiastočného pokračovateľa blaxploatačnej kinematografie zo 70. rokov 20. storočia, ktorá prezentovala život afroamerického (anti)hrdinu stereotypom gangsta/pasáka/dealera/grázla z „mokrej štvrte“, pričom chcela fungovať ako symbol rebélie a istého antisystémového vzoru, no vykonávala do veľkej miery medvediu službu. Popri stereotypoch spojených s politikou identít vo videu k John Muir nenachádzame stereotypy (alebo konvencie) spojené s videoklipovou rétorikou (prednes a vystupovanie rapera pred kamerou apod.). Video pripomína skôr krátky krimifilm, ktorého naratív ľahko vyčítame z pevnej kauzality akcií a obrazov. John Muir zároveň asociuje so štýlom a naratívom videohry GTA, v ktorej sa taktiež stotožňujeme s postavou afroamerického gangstera, avšak v službách ironického komentáru ku koncepcii tzv. amerického sna. Pri videu k John Muir si môžeme užívať jeho vysoké filmárske kvality, zároveň by sme si však mali klásť kritické otázky o stereotypnej konštrukcii identity Afroameričana ako pouličného kriminálnika, ktorý je k osudovej potýčke s políciou viac-menej predurčený.
Little Simz – Intervention
S obrazmi a motívmi surových policajných zásahov a strachu sa v menšej miere stretávame aj v tvorbe a videoklipoch raperiek. Ukážkou môže byť napríklad skladba raperky Little Simz Intervention, v ktorej do tvrdého trapového beatu predvádza raperka klasický, sebaprezentačný egotrip založený na drsných prirovnaniach a strhujúcom prejave. Klip Intervention pripomína špinavú pouličnú vizualitu grimovej vlny z anglickej rapovej scény aj tradičné gangsta rapové mestské lokácie.
V klipe založenom primárne na pôsobivých obrazoch sa vytvára klimax vložením dramatických prvkov v podobe približujúceho sa detailu na zhrozenú tvár raperky, následného behu a strihu na ďalší detail jej tváre pritlačenej k zemi, pričom na ruku jej (mimo obrazu) pravdepodobne nasadzujú putá. Posledná štvrtina skladby je odrapovaná na stoličke so zviazanými rukami, podľa všetkého v cele predbežného zadržania, kde postava Little Simz končí príznačne bez bližšie určeného pádneho dôvodu. Intervention je stále „obrazom ulice“, ale oslobodzuje sa od prítomnosti kriminálneho živlu. Policajný zásah je samoúčelným aktom, ktorý sa deje, lebo sa diať môže.
BONUS: Skepta – Greaze Mode
Popri surovej vizualite predošlých klipov je podnetné zamerať sa aj na priamočiare odkazy a resuscitáciu ducha blaxploatačnej kinematografie. Napríklad video anglického grimového rapera Skeptu k skladbe Greaze Mode. Videoklip je „minifilmom“, ktorého retro a kvázi nízkorozpočtové ladenie, ironická práca s kostýmami a premisa zameraná na vyčíňanie černošského „gangstera“ nekompromisne utekajúceho pred políciou priamo a s nadhľadom odkazuje na kľúčové charakteristické znaky filmov Super Fly, Shaft alebo Black Caesar a premieňa ich na koncentrovanú hyperbolu.
Výber klipov predstavuje stručný prierez opornými bodmi zobrazovania skúseností s policajnými praktikami v súčasnej rapovej hudbe, ktorá vo väčšine prípadov variuje a rôznymi prostriedkami inovuje alebo rozširuje tradíciu Gangsta rapu 90. rokov – či už ide o rozvinuté narábanie s filmovou rečou alebo o vyjadrovanie angažovaných postojov z pozície verejnej osobnosti, ako to môžeme vidieť u ASAP Rockyho. Vzniká tu podobná analógia ako medzi minuloročným filmom Bedári a filmom Nenávisť z roku 1995. Môžeme ich interpretovať rôznymi spôsobmi, ale teraz pre nás bude dôležitý ich úplný základ – oba filmy sa odohrávajú v prostredí parížskej periférie, v ktorej sa opakovane roztáča špirála nekontrolovateľného násilia. Jej tempo a frenetickosť aj po vyše dvoch dekádach ústi do stále tej istej bezvýchodiskovosti.
Témou sa tu však nestáva iba násilie a útlak, ktoré sú už od 30. rokov predmetom veľmi analogických reprezentácií, ale aj stereotypy v pohľade raperov na afroamerickú komunitu, ktorej pozíciu v spoločnosti v niektorých prípadoch naďalej vykresľujú ako kriminálny, nepoddajný živel. Vzniká tu mnohoznačné vrstvenie žánrových konvencií, zažitých a pre reprezentáciu komunity, alebo etnika kontraproduktívnych šablón, ale aj potenciálny obraz vzdoru a (v kontexte hudby) symbol odmietania dominantných autorít. V každom prípade, rapová hudba aj naďalej zastáva funkciu rozbušky širšej spoločenskej diskusie. A videoklipy, ktoré ju sprevádzajú, to jasne dokazujú.
