Dobré ráno! Dnes je 1. február roku 2021 a máme pondelok. Tu v Prahe je dnes studené, chladné počasie. Sem-tam mrholí. Dnes myslím na Vás, David Lynch, a na Vaše významné životné jubileum.

Laura Dern, alebo „Tidbit“ (maškrtka). ako ju prezývate, povedala predtým, ako Vám spolu s Kyleom MacLachlanom, prezývaným „Kale“ (prezývka vznikla počas natáčania filmu Duna (Dune, 1984) ako žart, keďže producent Dino De Laurentis nevedel vysloviť hercovo krstné meno), odovzdali Oscara: „Kto si nepamätá ten moment, keď prvýkrát videl film od Davida Lyncha?“

Ja si na ten deň pamätám veľmi dobre. Bol štvrtok večer a ČT2 mala krásnu tradíciu cinefilského klubu, v rámci ktorého vysielali Mulholland Drive (2001). Mal som asi 16 rokov, takže je jasné, že som tomu filmu vôbec nerozumel. Čo sa to, hergot, stalo, keď sa zrazu vymenili roly? Kto bol ten strašidelný muž, ktorý ma neskôr prenasledoval v nočných morách? A čo ten klub Silencio a tá fenomenálna scéna, kde na playback Rebekah Del Rio spieva baladu „Llorando“. Od toho dňa som Vás začal intenzívne sledovať. Prišiel Modrý zamat (Blue Velvet, 1986), film ktorý, dá sa povedať, odštartoval subžáner „snového“ erotického trileru. A čo Divokosť v srdci (Wild at Heart, 1990) alebo nezabudnuteľná atmosféra Lost Highway (1997) alebo tie „tradičnejšie“, no o to emocionálnejšie zážitky so Sloním mužom (The Elephant Man, 1980) alebo Príbehom Alvina Straighta (The Straight Story, 1999) – irónia je, že sa to vlastne dá preložiť nielen ako „Príbeh Alvina Straighta“, ale aj ako „Priamy príbeh“…?

A Váš dar mainstreamovejšiemu divákovi v podobe tajomného Mestečka Twin Peaks (Twin Peaks, 1990-2017). Agent Dale Cooper a jeho láska ku káve a detská zvedavosť… Paralelný vesmír, do ktorého sa všetci často a radi vraciame. Nedávno som pozeral prvú časť – videl som ju hádam tisíckrát, ale scéna, keď v úvode zistíme, že nádherná Laura Palmer bola zavraždená, a počujeme prvýkrát ten nádherný motív od Vášho dvorného skladateľa Angela Badalamentiho… to vždy zasiahne presne tam, kam má.

Vôbec som netušil, hoci ma to ani v najmenšom neprekvapilo, že ste svoju kariéru začali ako maliar. Trúfal by som si Vašu maľbu označiť za expresionistickú. Bola to práve maľba a túžba tvoriť „pohyblivé maľby“, ktorá Vás dostala do filmu. Stále počujem, ako ste to v dokumente David Lynch: Život v umení (David Lynch: The Art Life, 2016) opisovali. Potom prišla Mazacia hlava (Eraserhead, 1977) and the rest was history, ako sa dnes hovorí.

Trvalo mi veľmi dlho pochopiť, že nechcete, aby Vaše filmy dávali konkrétny význam. Nie je to lenivosť alebo, nedajboh, „šlendriánstvo“ z Vašej strany. To z Vás hovorila Vaša osobnosť maliara. Predsa aj na maľby sa každý pozeráme iným okom a traja ľudia vám nepovedia rovnaký názor na ten istý obraz. Nie. Nie je dôležité im rozumieť. Dôležité je ich cítiť, vnímať. Nechať ich pôsobiť ako akúsi drogu, ktorú aplikujete cez filmové médium.

You have ideas, and you make those ideas into movies and then people want to change the movie into words. I think that’s horrible. / Máte nápady, ktoré transformujete do filmu, a ľudia potom chcú, aby sa ten film stal slovom. Myslím si, že to je veľmi zlé.

Myslím, že najlepšie sa to dá ukázať na Vašom opuse magnum Inland Empire (2006). Film, ktorý kritika pre jeho nepreniknuteľnosť rozniesla v zuboch, ale predsa len je váš najlepší – i keď vo Vašom prípade je veľmi ťažké povedať, ktorý je skutočne najlepší.

Inšpirovali ste niekoľko generácií tvorcov. Nielen režisérov, ale aj zvukárov, bábkarov, strihačov… Tými všetkými profesiami ste si prešli, pán Lynch. Nemyslím si, že história 20. storočia pozná verzatilnejšieho umelca ako ste Vy.

V treťom dejste Vášho vlastného života ste sa stali veľkým fanúšikom a propagátorom transcendentnej meditácie. Ľudia začali hľadať kľúč k Vašej tvorbe skrze ňu, aj keď ste sám nie raz vyhlásili, že takmer žiaden film resp. seriál, čo ste urobili, nevychádzal zo snov alebo z vízií, čo ste zažili pri meditácii. Vždy hovoríte o základe všetkého, a tým je nápad.

Ideas are like fish. If you want to catch little fish, you can stay in the shallow water. But if you want to catch big fish, you’ve got to go deeper. Down deep, the fish are more powerful and more pure. / Nápady sú ako ryby. Ak chcete uloviť malé ryby, stačí zostať v plytkej vode. Ale ak chcete veľké ryby, musíte ísť hlbšie. C hlbinách sú ryby silnejšie a čistejšie.

Akú pravdu to len máte! Vaša fascinácia fenoménom „nápadu“ ma natoľko pohltila, že som túto teóriu uviedol do praxe v mojej vlastnej režijnej práci. Aké je to vzrušujúce, keď nápad príde, a aké je vzrušujúce skúmať, odkiaľ sa vzal a čo všetko naň nadväzuje.

Ľudia sú možno nahraditeľní, ale géniovia nie. Ste géniom americkej kinematografie, ste autorom rukopisu, ktorý aj človek, čo o Vás len počul, okamžite spozná ako „lynchovský“. Ste aj mojím duchovným mentorom a Boh alebo ktokoľvek vie, že sa k Vašej tvorbe vraciam každý mesiac priam nábožne.

Dnes by malo byť maximálne 0 stupňov Celzia a hneď, ako sa vyčasí, mali by sme tu mať opäť jasnú oblohu a zlaté slnečné lúče.

Všetkým vám želám krásny deň!