Košické Kino Úsmev oslávi budúci rok sté výročie od svojho otvorenia. Tím ľudí, ktorý kinom stojí, sa tento rok pustil do revitalizácie ďalšieho historického priestoru s kinematografickou tradíciou v centre mesta. O príbehu nového Záhradného kina a jeho vízii som sa rozprávala s Lukášom Berberichom. 

Začnime s históriou miesta. Tento exteriérový priestor patril ku kinu Partizán, ktoré fungovalo od roku 1956 na mieste, kde dnes sídli Malá scéna. Záhradné kino sa nachádzalo vo dvore medzi Hlavnou a Mäsiarskou ulicou. Kino Partizán zatvorili v polovici 80. rokov. Čo sa dialo počas tejto dlhej tridsaťročnej pauzy a aká bola vaša cesta k priestoru a myšlienke obnoviť túto tradíciu?

Záhradné kino pôvodne slúžilo ako „letná scéna“ kina Partizán. Ako si už spomenula, začalo fungovať v 50. rokoch a počas komunizmu ho zveľaďovali spoločnými brigádami, typickými pre toto obdobie. V 70. rokoch pribudla konštrukcia a strecha. Týmto architektonickým vstupom dostalo kino veľmi zaujímavý, originálny ráz. 

Myslím, že Záhradné kino prestalo fungovať ešte skôr ako samotný Partizán. Tak to aspoň poznám z rozprávania pamätníkov. Po revolúcii kúpil pozemok súkromný majiteľ ako investíciu, ale vzhľadom na to, že kino je situované v pamiatkovo chránenej zóne, tam nič nerealizoval. V súčasnosti ho vlastní súkromná osoba, s ktorou sme sa dohodli na jeho aktuálnom využití.

Ja osobne som tento priestor vnímal veľmi dlho. Už v roku 2003, keď sme prevádzkovali filmový klub Cinefil na Dominikánskom námestí, nám o ňom rozprávala staršia generácia. Vždy bol tak trochu záhadný, keďže nikto presne nevedel, kde sa vlastne nachádza. Objavil som ho, až keď som sa prisťahoval za Julianou (filozofka a spisovateľka Juliana Sokolová je Lukášovou manželkou) do dvora, kde teraz bývame. Náš dom totiž hraničí s priestorom Záhradného kina, a tak som ho konečne uvidel z okna.

Keď nám skončil Cinefil, premietali sme „nomádsky“ a hľadali sme dobrý priestor na kino. Jednou alternatívou bol Úsmev a druhou práve Záhradné kino. V rokoch 2011 – 12 prebiehala rekonštrukcia Malej scény v rámci investícií spojených s EHMK a už vtedy sme zvažovali s priestorom niečo urobiť. Dosť problematický bol však samotný vstup pre divákov, keďže tento priestor je akýsi ostrovček obložený nielen inými zástavbami, ale aj rôznymi majetkovo-právnymi vzťahmi a reguláciami. Potom sa nám podarilo získať Kino Úsmev, takže sme sa sústredili na tento priestor, ale Záhradné kino ostalo…

Ako taký chlapčenský sen.

Áno. A pred dvoma rokmi sme sa konečne dohodli na prenájme a vyriešili aj prístup. Ale potom prišiel Covid-19 a celá situácia sa skomplikovala. Na druhej strane sme si práve vďaka Covidu uvedomili, aký potenciál tento priestor má. Medzitým sme totiž začali prevádzkovať aj košický amfiteáter, a tam sme videli, že čísla v exteriéri sú lepšie ako pri premietaniach vo vnútri. Rozhodli sme sa, že sa do toho pustíme. Záhradné kino sa nám podarilo otvoriť až koncom augusta tohto roka. Letnú sezónu sme síce zmeškali, ale aj tak bolo pre nás dôležité projekt spustiť a pripraviť sa na to, čo nás čaká. Doteraz sme priestor testovali a snažili sa vychytať všetky veci týkajúce sa prevádzky a celkového fungovania.

Veľmi ma zaujala atmosféra tohto priestoru, ktorá je úplne odlišná od klasického kina v interiéri. Človek paralelne so sledovaním filmu zažíva aj iné vnemy, ako je počasie, zvuky z okolitej zástavby, vône… jednoducho, ako divák/diváčka máš iný zážitok. Brali ste do úvahy toto iné nastavenie divákov pri plánovaní programovej dramaturgie? Čo by ste chceli v Záhradnom kine premietať, aby sa atmosféra priestoru a filmu navzájom podporovali? 

Práve nad tým, ako nastaviť dramaturgiu pre priestor, ktorý je veľmi špecifický a má vlastnú atmosféru, sme veľmi dlho premýšľali. Pri tomto nás prirodzene obmedzil fakt, že kino nie je zdigitalizované, takže nevieme hrať úplne všetky formáty. Aj preto sme sa rozhodli, že budeme premietať staré, klasické filmy, ktoré sa tam dosť hodia. A tu ma celkom prekvapila bohatá ponuka slovenskej distribúcie. 

Kvôli špecifickosti priestoru však nad dramaturgiou stále premýšľame. Ponúka oveľa širšie možnosti, a stále uvažujeme, ako ho využiť nielen na čisto filmový zážitok. To je pre nás veľmi dôležité, a práve preto by sme tam chceli dostať aj iný typ akcií. Teraz sme napríklad vymysleli podujatie s názvom „Drinks and Films“, ktoré sme už testovali a malo celkom dobré ohlasy. Púšťame za sebou krátke filmy bez dialógov s hudobným sprievodom, ľudia môžu prísť s kamarátmi na drink, rozprávať sa a pri tom pozerať filmy. A keďže sú návštevníci zvedaví na samotný priestor, zvažujeme otvárať ho ešte pred podujatím, aby si tam mohli prísť posedieť a poobzerať si miesto. 

Nadviažem na to, čo si už spomenul, a síce na iné ako filmové zážitky. Keď sme vošli do priestoru Záhradného kina, môj pohľad hneď smeroval k baru, ktorý je veľmi výrazný. Tu vnímam silnú paralelu s Úsmevom, kde je bar akýmsi „srdcom“ miesta. Z Úsmevu sa vám podarilo vytvoriť priestor, ktorý sa v priebehu pár rokov stal legendárnym a ktorý ľudia – nielen Košičania – veľmi radi navštevujú. Nie vždy prídu na film, niekedy si len posedia v príjemnom prostredí baru či záhrady. Toto spojenie kina a spoločenského zázemia baru funguje veľmi dobre. Chce sa Záhradné kino stať podobne prívetivým miestom? 

Ten zámer tam určite je a v tomto nám veľmi pomohli naši inšpirátori z pražskej siete kín Aero, ktorí majú podobný prístup. Naše vízie spája to, že v kine je veľmi dôležité vytvoriť zázemie, priestor, kde môžeš tráviť čas „iba tak“ alebo vstrebávať film, stretnúť sa s ľuďmi a porozprávať sa o filmovom zážitku. Toto bol prvotný zámer, ale samozrejme to veľmi súvisí aj s „biznis modelom“. Tým, že sme nezisková organizácia a máme určité záväzky voči mestu, ktoré je majiteľom celej budovy, musíme generovať príjem, aby sme mohli do priestoru následne investovať. A to je možné aj vďaka prevádzke baru.

V prípade Záhradného kina ide bar ešte viac do popredia. Chceme ísť smerom butikového, loungového kina, kde ťa počas filmu obsluhujú. Už teraz máme napríklad appku, cez ktorú si môžeš počas filmu objednať občerstvenie a zaplatiť telefónom. Oproti Úsmevu v tomto priestore tvorí bar fyzickú súčasť kina, je súčasťou celého diania. Umiestnili sme ho dozadu, aby nebol rušivým elementom pri sledovaní filmu. Dramaturgia teda súvisí aj s týmto nastavením – filmy, ktoré tam hráme, si nevyžadujú úplne hlboké sústredenie. Celé by to malo mať taký oddychovejší „summer vibe“. Ústrednou postavou, ako pri všetkom, čo robíme, však ostáva film. Ale Záhradné kino prináša trochu iný typ filmového zážitku. 

Keď už si spomenul Kino Aero, chcem sa spýtať, aké iné vízie do tejto realizácie vstupovali. Existuje nejaký projekt, ktorý vás inšpiroval, alebo ste vychádzali z priestoru samotného a jeho potenciálu? 

Pri Záhradnom kine to nebol žiadny konkrétny priestor, keďže ten náš je taký špecifický, a takto sme k nemu aj pristupovali. Ale opäť tu spomeniem pražské Aero – asi pred dvoma rokmi otvorili projekt Přítomnost, čo je butikové kino s barom, síce interiérové, ale je nám blízke práve svojou atmosférou.

Stihli ste počas tohto krátkeho úvodného obdobia odsledovať, aká skupina ľudí Záhradné kino navštevuje? Pribudlo s novým priestorom aj nové publikum?

To obdobie bolo naozaj príliš krátke, aby sme to vedeli posúdiť, ale bol som veľmi príjemne prekvapený, že sa začali objavovať aj nové tváre. Zatiaľ sa však komunita primárne prelína s tou, ktorá chodí aj do Úsmevu. To je podmienené viacerými vecami. Napríklad tým, že Záhradné kino zatiaľ promujeme cez Kino Úsmev. Je tiež dôležité povedať, že sme zatiaľ nestihli urobiť žiadnu kampaň, po obnove priestoru nám na nejaký zásadný marketing neostali zdroje ani čas. V podstate sme to spustili ako také „sub-venue“ Úsmevu. Momentálne zvažujeme, či by nebolo dobré promovať tento priestor samostatne. 

Vrátim sa ešte k téme pandémie a zisteniu, že exteriérový priestor vám umožní fungovať aj počas výraznejších obmedzení. Sú ešte iné výhody, ktoré vnímaš pri tomto type priestoru?

Počas posledného obdobia sme sa naučili veľa vecí. Táto pandemická situácia tvorí len jednu časť celkovej transformácie, ktorá sa deje a bude diať v kinovom biznise, keďže ten sa konštantne mení. Ak chceš uspieť v konkurencii, potrebuješ zaujať mladých divákov. Veľa ľudí prešlo na sledovanie cez online platformy, ale to bola veľká téma už pred Covidom. Aj na to reaguje Záhradné kino – diváci už hľadajú špeciálnejší typ zážitku, ktorým môže byť práve „night out“ s pozeraním filmu. Reagovali sme na to aj ponukou v bare, ktorá je tu trochu iná ako v Úsmeve. Aj takto chceme vytvárať nejaké pridané hodnoty priestoru. Covid nás, takpovediac, pritlačil k múru a teraz musíme byť ešte kreatívnejší. 

Zvykli sme si na pohodlie, ktoré si vieme pri sledovaní filmu vytvoriť doma. Ak to ľuďom ponúkneš v kine, skôr budú mať tendenciu prísť. Čo sa však nedá zažiť doma s Netflixom je práve to zdieľanie zážitku, čo je, aspoň pre mňa, stále veľmi silná vec. Pozeráš film spolu s ľuďmi, ktorých nepoznáš, a zažívate spolu príjemné alebo intenzívne momenty…

Určite to tam funguje. Neviem však, či sa nám – a celému biznisu – podarí vrátiť do toho, čo bolo pred pandémiou, keď čísla neustále rástli napriek tomu, že prišiel Netflix a iné platformy. Práve o tomto som mal nedávno zaujímavú debatu, hovorili sme, že možno tá zmena príde s ďalšou generáciou, ktorá to čaro zase objaví, a povie si, že to je super. Sú určité filmové zážitky, ktorú sú jednoducho určené pre kino. 

Mám tu ešte poslednú otázku, ktorá vychádza z takého známeho klišé pri pracovných pohovoroch. Je však celkom zaujímavá, keď sa aplikuje na projekty, ktoré realizujeme: kde vidíš Záhradné kino o päť rokov? 

V prvom rade si myslím, že potenciál Záhradného kina je oveľa väčší ako to, čo teraz vieme ukázať. To si, samozrejme, bude vyžadovať investície. Zatiaľ, ako som už hovoril, priestor testujeme, chceli sme vedieť, ako funguje aj v súvislosti so susedmi. Určite by som chcel ísť viac v ústrety širšiemu publiku. Viem si predstaviť, že sa z toho stane až ľudové, strednoprúdové kino, populárna adresa, kam si prídeš užiť film trochu inak, a pritom si priestor zachová ten „arthousový“ profil, aký má Úsmev. O päť rokov by som ho rád videl vkusne zrekonštruovaný a kino kompletne zdigitalizované, aby bola kvalita filmu čo najlepšia. 

A v súvislosti s tým, že sme veľmi blízko Malej scény, by mohol vzniknúť aj prienik s potrebami divadla. Malá scéna už prejavila záujem o spoluprácu, i keď to zatiaľ nemá jasnejšie kontúry. Registrujeme už aj veľký záujem zo strany organizátorov a priestor chceme určite otvoriť aj pre iné typy podujatí, bude sa využívať na koncerty či rôzne festivaly.

Takýto veľkorysý a príjemný priestor je v meste veľkou vzácnosťou. 

Presne tak, a k tej atraktivite prispieva aj jeho centrálna poloha. S tým súvisí aj jedna dôležitá vec v našom celkovom smerovaní. Tak nejako prirodzene sme sa dostali do polohy, keď sa snažíme chrániť hodnoty miestneho kultúrneho dedičstva v zmysle prezentovania kinematografie. Táto tradícia bola v Košiciach historicky veľmi silná, bolo tu veľa zaujímavých kín, ktoré takmer všetky zmizli z mapy. A toto je jeden z dôležitých elementov našej práce, prinavracať toto kultúrne dedičstvo späť k ľuďom. Sme nezávislá organizácia a fungujeme spôsobom zdola, svoje smerovanie tvoríme spolu s publikom. Viem si predstaviť, že by sme mali na projekty viac prostriedkov, ale výhodou tohto spôsobu fungovania je, že veci vznikajú organicky, v dialógu, pomaly. Som veľmi zvedavý na budúcu sezónu, lebo tá nám ukáže veľa. V ďalšom kroku sa budeme snažiť predĺžiť zmluvu na dlhšie obdobie s tým, že by sme chceli získať prostriedky na revitalizáciu, a tak pozdvihnúť úroveň a možnosti tohto unikátneho priestoru.