Redakcia Kinečka o svojich najlepších audiovizuálnych zážitkoch roka 2021.
Tomáš Hudák
Landscapes of Resistance (r. Marta Popivoda)
Kristína Žilinčárová
Tieto zážitky vo mne z nejakého dôvodu dlhšie rezonujú: Scéna z filmu Princ (Le Prince) Lisy Bierwirth, v ktorej hlavná postava porozbíja na márne kúsky diamanty v domnienke, že pravý diamant sa takto nikdy neroztriešti. Film Čiary bol Sliepkovej polievka pre dušu (vianočná anketa je ideálny priestor na dad jokes).
Adam Straka
Najlepší audiovizuálny zážitok tohto roka mi pripomenul výnimočnosť zdieľania emócií s ostatnými divákmi. V Jihlave som mal to šťastie vidieť výborný dokument Balkónový film (Film balkonowy) Pawła Łozińského. Poľský filmár zo svojho balkóna počas celého roka oslovuje okoloidúcich a rozpráva sa s nimi o banálnych veciach, ale aj o ich najcitlivejších problémoch. Podarilo sa mu vytvoriť portrét svojho okolia plný humoru i smútku, ktorý je obrazom celej poľskej spoločnosti. A radosť z pozerania s plnou sálou festivalových divákov bolo to najcennejšie, čo sme tento rok pri sledovaní filmov mohli zažiť.
Zuzana Goleinová
Mnohé, od čoho som si tento rok sľubovala veľa, ma napokon vôbec nenadchlo. Ak si skúsim spomenúť na niečo, čo sa ma dotklo a zdalo sa mi výnimočné, asi by to bolo pár študentských filmov. Cestujúcim do pozornosti od Mareka Moučku je jeden z naj-krajších/citlivejších/hĺbavejších filmov, aké som tento rok videla.
Andrea Bandiková
Najsilnejšími filmami uplynulého roka sú pre mňa Duna (Dune) Denisa Villeneuva a Quo vadis, Aida? Jasmily Žbanić.
Tereza Dodoková
V Exarcheii som pod holou oblohou absolvovala prvý kontakt s Cassavetesom. Film Žena pod vplyvom (A Woman Under the Influence) ma absolútne rozsekal, Gena Rowlands dlhé mesiace okupovala moju hlavu. Medzi aktuálnejšie audiovizuálne zážitky rozhodne patrí seriál Boj o moc (Succession), a hoci nejde o dokonalý film, Bergman Island od Mie Hansen-Løve.
Erik Binder
Quo vadis, Aida? (r. Jasmila Žbanić)
Annette (r. Leos Carax)
Ivana Hucíková
Myslím, že tento rok bola tak celkovo pre mňa najväčším zážitkom možnosť opäť navštíviť filmové festivaly osobne. Práve na festivaloch som sa dostala aj k filmom, ktoré ma oslovili, zaujali alebo mnou zásadným spôsobom pohli. Medzi také jednoznačne patria filmy Drajv maj kár (Doraibu mai kâ, r. Rjûsuke Hamaguči), Quo vadis, Aida? (r. Jasmila Žbanić) alebo Malá mama (Petite maman, r. Céline Sciamma). Zo slovenských filmov to bola Biela na bielej (r. Viera Čákanyová) a Cenzorka (r. Peter Kerekes).
Katarína Poliačiková
Utkvel mi v pamäti film Metamorfóza vtákov (A Metamorfose dos Pássaros) od Catariny Vasconcelos. A užila som si aj Dunu (Dune).
Barbora Nemčeková
Konanie MFDF Ji.hlava a na nej Všetko jasné (All Light, Everywhere) od Thea Anthonyho. Objavenie seriálu Boj o moc (Succession), ktorý sa mi zdá ideálny aj do toxických rodinných konštelácií vyskytujúcich sa v období vianočných sviatkov. Okrem toho šesťdielna séria The White Lotus a ku koncu roka objavená miniséria Landscapers.
Alexandra Gabrižová
hraný / Hytti nro 6 (Kupé č. 6, r. Juho Kuosmanen)
dokumentárny / Retour à Reims (Návrat do Remeša, r. Jean-Gabriel Périot)
animovaný / Moja afganská rodina (Moje slunce Mad, r. Michaela Pavlátová)
Lena Bohunicki
Od celovečerného hraného debutu ostrieľaného dokumentaristu Petra Kerekesa Cenzorka som mala isté očakávania, no tvorcom sa ich podarilo prekonať. Snímka oceňovaná aj na dôležitých zahraničných festivaloch nepochybne a výrazne kvalitatívne vyčnieva nad ostatnou domácou hranou produkciou. Čo sa týka dokumentárneho filmu, obdivuhodné sú aktivity mladej distribučnej spoločnosti Film Expanded, prinášajúcej do našich kín kvalitné slovenské aj zahraničné tituly. Z viacerých vyzdvihnem filmy domácich režisérok Biela na bielej (r. Viera Čákanyová), Na značky (r. Mária Pinčíková), Čiary (r. Barbora Sliepková) či The Sailor (r. Lucia Kašová). Tento rok ma ale nadchol najmä chilský dokument Tajný agent (The Mole Agent, r. Maite Alberdi), ktorý citlivým, empatickým a často výnimočne vtipným spôsobom otvára otázky staroby.
Filmový pôžitok a pálčivé aktuálne témy však komunikovalo viacero ďalších titulov z programu tohtoročného Jedného sveta. V rámci posledného ročníka Art Film Festu som mala možnosť vidieť dva výborné debuty – Luzzu (2021) maltsko-amerického režiséra Alexa Camilleriho, pripomínajúci kvality neorealistických snímok, či nevšedný príbeh tínedžera žijúceho pri najvýchodnejšom bode Ázie Ľoška – lovec veľrýb (Kitoboj, r. Filipp Jurjev, 2020). Jedným z filmov roka sa pre mňa stala dráma Quo vadis, Aida? (r. Jasmila Žbanić, 2020), pozoruhodne reflektujúca situáciu počas krvavej občianskej vojny na Balkáne v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Titul Francúzska depeša, Liberty, Kansas, Evening Sun (The French Dispatch, 2021) Wesa Andersona ma zase okúzlil, ako pravdepodobne každého fanúšika tohto svojrázneho autora. Niekoľko filmov sa mi však najmä kvôli lockdownom nepodarilo vidieť, a tak stále čakám na otvorenie kín a ideálne podmienky kinosál.
