Medzi slovenskými filmármi sa nosí slušnosť.

Jednoznačne sa to ukázalo na tohtoročnom odovzdávaní výročnej ceny Slnko v sieti 2018. Nie len, že všetci v zhode zdobili svoje inak rôznorodé zvršky odznakom #AllForJan, ale takmer žiaden z nich si nenechal ujsť príležitosť vyjadriť sa zo svojho filmárskeho angažovaného hľadiska na pódiu, priamo do živého vysielania RTVS. Trochu cynicky v tomto kontexte zapôsobil komentár moderátorky Adely Banášovej: „Problém je v tom, že si každý myslí, že je slušný a správny, takže by to asi mal niekto určiť.“ Ale naozaj. Ako sa my Slováci poznáme, hrozba, že sa slušnosť stane iba módnym doplnkom na klope saka mnohých z nás nie je vôbec nereálna.

Ja sama na to myslím každý deň, od kedy som si prvý raz naplno uvedomila, že som to aj ja, kto dovolil, aby naša spoločnosť dospela do štádia takej letargie, v akej sme sa nechali beztrestne každodenne vysmievať zloduchmi, mafiánmi, klamármi a vrahmi. Kedykoľvek sa chystám nad niečím mávnuť rukou a tak trochu to odfláknuť, položím si otázku: je to slušný prístup? Je to slušné voči mojej práci, klientom, či kolegom?

Na oceneniach Slovenskej filmovej a televíznej akadémie (SFTA) ma prekvapilo viac vecí a jednou z nich je, že debut Terezy Nvotovej Špina nepremenil ani jednu z nominácií. No nie preto som si teraz na tento film spomenula. Ale preto, že aj v tomto filme boli vlastne všetci ľudia slušní, až na jedného zloducha. A predsa, obete nepatrili iba jemu, ale spoločnosti všetkých tých slušných ľudí, ktorí nerobili nič horšie, než, že prižmurovali oči pred rozpínajúcou sa špinou. Ale vráťme sa k móde.

Naša redaktorka Saša Gabrižová analyzuje v jednej z kapitol svojej diplomovej práce o móde vo filme „sako, ktoré reprezentuje individualitu a osobnú slobodu“ hrdinu Sailora v Lynchovom filme Zbesilosť v srdci: „Roland Barthes definuje punktum ako ´detail, to, co se do mě vbodne´. Sako sa do diváka ´vbodne´. (Podobne vbodnuté v mysli ostanú zrejme aj neónové nechty Luly a jej matky a pokazené zuby Bobbyho Perua.) A rovnako zohráva úlohu v kontexte čítania diela. Už tým, ako sme si sako interpretovali ako svojbytnú entitu, čakajúcu na nasadenie, z nej činí akúsi prevyšujúcu, vyčnievajúcu zložku.“

Móda totiž nie je vždy „len“ móda. Taká, čo sa prepracuje až do filmu, prípadne si ju podávajú filmári ako štafetu a opakovane ju citujú, to je ono „punktum“. Ako odznak s výzvou k slušnosti, ktorý (á) sa do vás vbodne.