Do Podlasia, krajiny zubrov a filmu, som po prvýkrát zavítala na 13. ročník medzinárodného festivalu krátkych filmov ŽubrOFFka. Spolu so švédsko-poľskou filmárkou Joannou Rytel a dramaturgom Andreiom Tănăsescu z Rumunska sme hodnotili experimentálne filmy a video-art umelcov z celého sveta…
…a hlavná cena sekcie Na okraji po vskutku rýchlej zhode putovala filmu, čo projekciu v białystockej Galérii Arsenał zahájil. Reality Fragment 160921 (2017) nakrútený queer duom Qigemu nás upútal intímnou a zmyselnou remodeláciou pamäti. Ide o koláž skúmajúcu ázijskú diaspóru a súčasne aj chápanie vzdialeností medzi dvojicou, ktorá podlieha neľahkému procesu individualizácie cez sociálne médiá a virtuálnu komunikáciu.
Nechýbalo veľa a do série ocenení výpovede talianskej filmárky Martiny Scarpelli s názvom Egg (2018) mohla pribudnúť aj soška podlaského zubra. Krátky, ale významný okamih z osobnej skúsenosti ožíva v minimalistickej animácii, uprostred ktorej stojí vajíčko. Raz ako pokušenie, inokedy ako strach, no až do konečného víťazstva ako symbol väzenia v príbytku vlastnej duše. Odvážny a miestami aj humorne odľahčený pohľad na seba samú a prekonávanie anorexie však Scarpelli cenu nepriniesol z jediného dôvodu – film pri všetkej úcte k nesporným kvalitám nie je ničím experimentálny. Na rozdiel od ostatných snímok v sekcii nehľadá formálne ani technické alternatívy, ktorými by sa vymanil z konvencií a jeho zaradenie “na okraj” kinematografie sa mu stalo osudným.
Už po prečítaní stručných anotácií k filmom vo festivalovom katalógu bola pre mňa silným favoritom na víťaza ruská snímka Название / Title (2018) Viktora Belanova. No po zhliadnutí takmer 30-minútovej drámy s prvkami imaginárnej reality som si musela priznať, že na celom diele mi imponuje najmä koncept, ktorý síce je pri experimentoch dôležitý, no v tomto prípade ďaleko presahuje spracovanie. To sa začína aj končí pri “obyčajnom” horore á la found footage. Ozvláštnením zostáva, že každá z postáv je výplodom fantázie diváka, je doslova neviditeľná a iba na základe počutého si k nej možno dotvoriť vlastný príbeh s vlastným názvom.
Interpretačne podobne otvorené, no zďaleka nie strašidelné, bolo video performance Tea Guillema zo Španielska. Mudanza Contemporánea (2018) hovorí o porážke ducha minulosti, vyrovnávaní sa so samotou prostredníctvom vtipných a hravých kreácií. Do početných choreografií zapája Guillem azda všetko, čo mu v byte preplnenom spomienkami príde pod ruku. Po chvíli však smiech vyprchával a možno nie jediná som sa cez tie čistiace prostriedky, škrabky, kefy, prikrývky či kreslá snažila rýchlo pretancovať do ďalšieho príbehu.
Vo francúzskom filme Riot (2017) poukazuje Frank Ternier na tému násilia a diskriminácie voči rasovým menšinám. Inšpiroval sa pritom nepokojmi, ktoré sa odohrali v Los Angeles začiatkom 90. rokov, ako aj tanečným štýlom Krump hip-hopovej subkultúry. Zabitie mladého černocha políciou rozpútava v zhromaždenom dave hnev i pocit bezmocnosti. Tie napokon explodujú do zdanlivo nevyhnutnej agresie v pôsobivej animácii, ktorá je podľa môjho názoru zbytočne “skazená” kombináciou s hranými pasážami.
Vivian Ostrovsky sa na malej ploche poetického dokumentu Hiatus (2018) o brazílskej spisovateľke Clarice Lispector podarilo odraziť hlboké a dodnes platné myšlienky z niekdajšieho televízneho rozhovoru s hrdinkou, ktorú sme vďaka tomuto portrétu spoznali. Spôsob, akým významná avantgardná umelkyňa odhaľovala ambivalentný a introvertný svet Lispector, nás zaujal natoľko, že sme sa Ostrovskej rozhodli udeliť Špeciálne uznanie.
Hoci rukopis Nikitu Diakura, založený na dynamike a náhode, v počítačovej simulácii Fest (2018) pobavil publikum najväčšmi, pocta protagonistom kompilácií plných zlyhaní, čo pravidelne obiehajú YouTube, u nikoho z nás príliš nezarezonovala.
Selekciu zavŕšila holandská snímka Déploiements (2018), v ktorej sa autorka Stéphanie Lagarde sústreďuje na striedavé formy simulácií (v rámci leteckej show a počítačového softvéru), čím približuje kontrolu praktizovanú štátom. Zatiaľ čo sa tím stíhacích pilotov Patrouille de France psychicky pripravuje na akrobatické vystúpenie ako reprezentatívny akt vlasteneckej obrany, fiktívny priestor predpovedá správanie davu protestujúcich. Realita ohraničená vzdušnými čiarami vo farbách francúzskej vlajky sa v tomto “usporiadaní” podobá mikrosvetu animovaných demonštrantov a (ne)vedome tak prijíma stratégiu obmedzenia štátnou mocou. Ani nápaditá paralela však v konečnom rozhodovaní nepredčila dojmy z Reality Fragment 160921.
Ocenenia v ostatných sekciách:
POĽSKÁ SÚŤAŽ
Najlepší nezávislý film:
Gość / The Guest (r. Sebastian Weber, Poľsko, 2018)
Najlepší študentský film:
Jak zostać papieżem / How To Become A Pope (r. Justyna Mytnik, Poľsko, 2017)
Najlepší amatérsky film:
Dziurawa Skarpeta na Emigracji / The Hole In The Sock Of Emigration (r. Michał Łebski, Poľsko, 2017)
MEDZINÁRODNÁ SÚŤAŽ
Najlepší hudobný videoklip:
DJ Snake: Magenta Riddin (r. Nataln Schottenfels & Francesco Colombo, Francúzsko, 2018)
Najlepší film sekcie Okno na východ:
Штангіст / Sztangista / Weightlifter (r. Dmytro Sukholytkyy-Sobchuk, Ukrajina / Poľsko, 2018)
Najlepší film sekcie Celý tento svet:
Min Börda / The Burden (r. Niki Lindroth von Bahr, Švédsko, 2017)
Najlepší film sekcie Deti 6+:
Ant (r. Julia Ocker, Nemecko, 2017)
Najlepší film sekcie Deti 10+:
Теория заката / The Theory Of Sunset, r. Roman Sokolov, Rusko, 2017)
Najlepší film sekcie Deti 13+:
Endemiczny Albert / Endemic Albert (r. Zuzanna Sławińska, Poľsko, 2017)
Najlepší film sekcie Mládež 16+:
Kiem Holijanda (r. Sarah Veltmeyer, Holandsko, 2017)
ŠPECIÁLNE OCENENIA
Veľká cena festivalu ŽubrOFFka 2018:
Штангіст / Sztangista / Weightlifter (r. Dmytro Sukholytkyy-Sobchuk, Ukrajina / Poľsko, 2018)
Najlepší dokumentárny film:
5 ans après la guerre / 5 years after the war (r. Samuel Albaric, Martin Wiklund, Ulysse Lefort, Francúzsko, 2017)
Najlepší hraný film:
Amor (r. Isabel Lamberti, Holandsko, 2017)
Najlepší animovaný film:
Take Me Please (r. Olivér Hegyi, Maďarsko, 2018)
Najlepšia kamera:
Штангіст / Sztangista / Weightlifter (r. Dmytro Sukholytkyy-Sobchuk, Ukrajina / Poľsko, 2018)
Najlepšia hudba:
Solar Walk (r. Réka Bucsi, Dánsko / Maďarsko, 2017)
Zdroj: http://www.zubroffka.pl/en/
