Začalo to úplne nečakane, keď sme so šéfredaktorkou Peťou sedeli v kancelárii v Novej Cvernovke a bavili sme sa o chode Kinečka na najbližší mesiac, pričom padla otázka „Čo s novou témou?“ Ako odpoveď prišli adjektíva „odľahčujúca“, „neformálna“, „zábavná“, „taká štýlovka“ a pod. Z dosť nonšalantného tónu, ktorý pripomínal skôr paródiu na ľubovoľný „lajfstajlový“ magazín než serióznu filmologickú debatu, sme prešli skrz extrémne (až zahanbujúce!) klišé à la „filmové bizáry“ až k slovu „periférny“. A tak vznikla nová téma Kinečka: „Filmová periféria“.

Filmová periféria je pomerne široký a abstraktný pojem, pod ktorým si môžete predstaviť všeličo – a práve to nás motivuje k naplneniu tejto témy čo najviac rôznorodým obsahom. Ponímame ju ako koláž, pomyselný „patchwork“ rôznych pridružených podtém. Filmová periféria sa môže tiahnuť naprieč súčasnou tvorbou aj filmovou históriou, otázkami filmových (audiovizuálnych) reprezentácií, ale aj perifériami spoločenskými a sociálnymi, okrajovými, zabudnutými žánrami, témami, autormi, autorkami… Primárne nám však pôjde o originálne nesvietenie filmových tém, ktoré veľa priestoru nedostali, alebo sú vyslovene zabudnuté či premlčané. Filmová periféria tak bude aj formou archívneho, až „archeologického“ skúmania, znovunachádzania, ale aj vypichovania aktuálneho.

Periféria býva totiž spravidla miestom, kam sa oplatí vydať – vytrhne nás zo zažitého stavu vecí, nabúra naše status quo a donúti nás premýšľať a vidieť veci okolo seba (alebo v sebe) v trochu iných, viac či menej pozmenených mantineloch. Veľmi priliehavý bude v tomto smere text od Juraja Malíčka, ktorý sa venuje reflexii nového dokumentárneho filmu Králi videa, predstavujúceho svojou témou silmutánneho VHS dabingu v bývalom Československu istý piedestál „filmovej periférie“ v zmysle filmu ako média úzko spojeného s dobou svojho vzniku a jej politickým režimom. Druhým, trochu tradičnejšie ladeným, bude text Terezy Dodokovej o postavách vo filmoch slávnej režisérky Chantal Akerman, ktoré svojimi okrajovými životmi stelesňujú perifériu existenčnú. Šima Müllerová sa kriticky zameriava na filmy študentov FAMU, pohybujúce sa v periférnej zóne medzi amatérskym a profesionálnym filmom. Trochu exotickým bude obšírnejší výlet do hippiesploatačného filmového subžánru, spoločensky a ideologicky zaujímavej subkapitoly kinematografie 60. a 70. rokov, ktorú môžeme chápať ako veľmi exotickú časovú schránku – bola by škoda ju neotvoriť a nepreskúmať, nakoľko aktuálna téma ponúka túto možnosť. To by bol základný rámec pripravovaných textov, zohrávajúci v tomto stručnom textovom intre úlohu teasingu.

Dúfame, že „filmovej periférii“ dáme hmatateľné a dobre uchopiteľné obrysy, a hlavne, že zvýši našu divácku senzibilitu k okrajovým témam. Nielen v audiovizuálnych svetoch na obrazovkách, ale aj mimo nich.