Ji.hlavské Fascinace vzdali poctu filmovej surovine. Experimentálnu sekciu na 22. MFDF Ji.hlava tento rok vyhrala snímka Blending and Blinding (2018), ktorú v Malajzii nakrútil austrálsky experimentálny filmár Richard Tuohy.
V Jihlave aj z predošlých rokov už dobre známy Tuohy reprezentuje klasickú líniu experimentálneho filmu poučenú jeho dejinami, s ktorými autor vedie dialóg a nadväzuje na ne. Tuohy venoval film významným experimentálnym filmárom Paulovi Clipsonovi a Robertovi Toddovi. Obaja predčasne umreli tento rok.
Kult materiálovej tradície filmu
Neďaleko austrálskeho Mellbourne Tuohy založil a spolu s Dianna Barrie vedie umelecké laboratórium Nanolab fokusované na prácu so Super 8 mm filmom. Nanolab zhromažďuje, reparuje či hybridizuje pôvodnú analógovú techniku. Robí tak v ére, kedy sa celuloid pomaly vytráca aj z periférnych sfér kinematografie, návrat ku koreňom je preto zásadným reafirmatívnym gestom austrálskeho zoskupenia a prihlásením sa k ontológii filmového obrazu, k čistému filmu, ktorý nemôže byť prekonaný.
Tuohy takisto založil a viedol nateraz pozastavený Australian International Experimental Film Festival a cez platformu Artist Film Workshop usporadúva workshopy pre nadšených nových experimentátorov. Tuohy patrí k najaktívnejším tvorcom a popularizátorom experimentálneho filmu v Austrálii.
„In the machine”
Vo svojom najnovšom 11-minútovom diele Míchání a stínění, ako znie jeho český festivalový názov, využíva austrálsky tvorca esenciálne podobnú techniku, akú sme mohli vidieť aj v jeho predchádzajúcej snímke Pancoran (2017) uvedenej minulý rok tiež v sekcii Fascinace.
Špeciálne zkonštruované rámy sú vsadené priamo do kamery, deformujú tak pôvodnú predkamerovú a štruktúrujú novú realitu, ktorá sa nám javí v dokonale premyslenej viacexpozícii, pričom jej zobrazenia odkazujú k trom odlišným národom kultúrne diverzifikovanej Malajzie.
V Pancorane sme sledovali ruch indonézskej Jakarty v horizontálne a vertikálne popretkávanej čiernobielej 16 mm viacexpozícii, ktorá harmonizovala prvky pulzujúceho chaosu dopravou a ľuďmi zaplavených ulíc.
V Blending and Blinding sa obraz do seba zlieva asymetricky. Neodmysliteľnú úlohu hrá orientálna sémantika, v rámci ktorej sa do popredia dostávajú kultúrne a nábožensky rôzniace sa znaky: vzory, fragmenty okien, vitráží, rôzne krivky a oblúky.
Filmové políčka sa zlievajú, multiplikujú, roztekajú a kryštalizujú v úchvatných geometrických, architektonických obrazcoch, na pozadí ktorých sa vyjavuje urbánna realita. Zaujímavé je, že filmovou filozofiou pôvodne doktora filozofie Tuohyho však nie je predovšetkým generovanie zmyslu, ale ponor do fenomenológie vyjavujúceho sa sveta tvarov.
Text na texte, hypertext, miesta v meste, mesto v meste, štrukturálny kontrapunkt: pravidelnosť v nepravidelnosti. Za otvorenými oknami stánku verejného uctievania sa kontradiktívne odkrýva mestská modernita. Blending and Blinding je mixtúrou netradičnej urbánnej symfónie a mnohovýznamovej vizuálnej urbanistickej štúdie. Okrem jemnocitného, mäkkého obrazu atmosféru filmu ďalej významne formujú akustické motívy šamanských zvonov či ručného gongu, ktoré rytmizujú montážnu skladbu.
Tak ako minulý rok festival na poli avantgardného výberu kurátorovaného filmovou teoretičkou a experimentálnou tvorkyňou Andreou Slovákovou vzdal poctu technike found footage a ocenil politické obrazy dejín migrácie z filmu Boat People (2016) od britskej vizuálnej umelkyne Sarah Wood, tak tento rok dáva akcent na prácu s klasickou filmovou surovinou v ére postdigitálu.
Recyklus found footage – recenzia na Boat People v Kinečku >>
