Z CYKLU WE LOVE 90’S
Opäť sa vám po mesiaci ozývame s našou novou rubrikou venujúcou sa hororom rokov deväťdesiatych. Po silnom ročníku 1990 sa dostávame o rok ďalej, keď sa už naplno rozohral horor novokapitalistický aj v Československu (obrovské farebné saká, úzke copíky striedajúce mulety, šušťáky, nastupujúci eurodance…). My však ostávame v bezpečných vodách kinematografie. Rok 1991 priniesol, čo sa týka žánru, najmä dokonalosť s názvom Mlčanie jahniat (The Silence of the Lambs, r. J. Demme), my sme už tento legendárny film však zaradili do nášho trilerového výberu, kam mimochodom zapadá lepšie. Ďalšou klasikou sa stala hraná verzia rodiny Addamsovcov v réžii Barryho Sonnenfelda, avšak tu prevažuje komediálny žáner a nikto nikoho reálne strašiť nechcel. Hororov síce vzniklo opäť obrovské kvantum, nájsť v tomto roku niečo skutočne kvalitné však bolo problematické. Zbežne spomeňme zabudnuté diela ako Zombie Cop (r. J. R. Bookwalter), Scanners II a III (r. Ch. Duguay), Služobníci súmraku (r. Servants of Twilight, J. Obrow), Zmŕtvychvstanie (The Resurrected, r. D. O’Bannon), Implantáty (Body Parts, r. E. Red) a pokračovať by sme mohli donekonečna a na nič extra by sme nenarazili, možno okrem reprezentatívnej trojice strašidelných filmov, ktoré vám v dnešnom výbere predstavíme. Wes Craven priniesol klaustrofobický horor Ľudia pod schodmi a tento žánrový klasik ani tentoraz nesklamal. Freddy Krueger nabrúsil akože naposledy svoje nože v Poslednej nočnej more (kto by mu to však veril, že, veď tu máme neskoršie rebooty a crossovery) a Francúzi robili na nás bububu prostredníctvom psychologického nerváku Strach z tmy.
Nr. 2.1: Ľudia pod schodmi (The People Under the Stairs, r. Wes Craven, USA, 1991)
Ide o pomerne málo známe dielo z portfólia inak veľmi populárneho a uznávaného tvorcu Wesa Cravena, mimochodom tvorcu prvej Nočnej mory z Elm Street (A Nightmare on Elm Street, 1984). Ako dobre viete zo slasheru, rodinné domy strednej a vyššej strednej triedy na amerických predmestiach vždy rád navštívi nejaký ten psychopatický vrah s nožom/mačetou/britvou/sekerou/hákom a pozabíja všetko, čo sa hýbe, najmä promiskuitnú mládež. Tentoraz je to trochu komplikovanejšie, pretože ako názov napovedá, hrozbu predstavujú tajomní ľudia bývajúci už dlhodobejšie pod schodmi domu. Nebudem robiť machra, že som film videl kedysi dávno o polnoci na Nove či VTV, ako rád spomínam, o Ľuďoch pod schodmi som sa dozvedel iba pred pár rokmi od jedného známeho. Wes Craven nikdy nemieril na prvú signálnu a ani Ľudia pod schodmi nie sú prvoplánovou hrôzou, ide o vydarený sociálny komentár, kde si za dotyčných ľudí môžete dosadiť etnickú menšinu alebo aj samých seba ako otrokov systému. Nechýba ani skryté násilie v rodine, téma to dlhodobo populárna v severoamerickej kinematografii.
Nr. 2.2: Freddyho smrť – Posledná nočná mora (Freddy’s Dead – The Final Nightmare, r. Rachel Talalay, USA, 1991)
Freddy Krueger je Robert Englund a Robert Englund je Freddy Krueger. Čo platilo v osemdesiatkach, našťastie platilo aj v deväťdesiatkach a Freddy sa skrátka vracia a vracia a vracia… Bohužiaľ, Rachel Talalay nie je Wes Craven, a tak sa šiesty diel série samozrejme nevyrovná kvalite originálu z roku 1984, ale svoje temné čaro stále má. Tentoraz je to celé trochu inak, pretože Freddyho spoznávame vďaka flashbackom aj v jeho civilnej polohe a doplňujeme si tak celú mytológiu okolo tejto nadprirodzenej postavy strašiacej bezbranných teenagerov v snoch. Popravde by som sa k filmu asi nikdy nedostal, ale kedysi som natrafil na kolekciu prvých šiestich filmov na blu-ray diskoch za výbornú cenu. Ak sa ku všetkým týmto filmom niekedy dostanete, určite bude najlepšie si celú sériu pozrieť ak nie naraz, tak aspoň v priebehu jedného týždňa, keď si vždy pred spaním dáte jeden diel, aby ste mali krásne nočné mory s Freddym. Ale nezaručujeme, že sa na druhý deň zobudíte. Ide o prekvapivo vyrovnanú sextalógiu, kde to síce kvalitatívne sem-tam trochu kolíše (nikto nie je dokonalý), ale ako celok funguje veľmi dobre.
Nr. 2.3: Strach z tmy (Afraid of the Dark, r. Mark Peploe, Francúzsko / Veľká Británia, 1991)
Legendárni herci Fanny Ardant a James Fox hrajú vo francúzsko-britskom hororíku o chlapcovi, ktorý čaká na operáciu očí, pretože inak by mohol natrvalo oslepnúť. Hádate správne, okolitý svet vidíme skreslene cez Lucasove choré oči a ten si navyše myslí, že v Londýne vyčíňa záhadný vrah túžiaci po smrti tamojších slepých žien. Lucas už začína občas v mladom tele pociťovať prebúdzajúcu sa mužskú stránku, rozumej k slovu prichádza erekcia, čo sa pretavuje aj do jeho vízií. Ide len o preludy v jeho hlave alebo pôjde vážne o život? Pri filme často nebudete vedieť, na čom ste, a dokonca to nemusíte vedieť ani po záverečných titulkoch, čo je na druhej strane veľká výzva pre premýšľajúcejšie typy divákov (napríklad čitateľov kinečka). Režisérovi Peploeovi (nejde o preklep, nevolá sa People) sa rozhodne podarila tiesnivá, znepokojivá atmosféra a rozvíjanie jekyll-hydeovského motívu.
