Poviem vám, génius už nie je to, čím býval… Predovšetkým to nie je polyhistor, ktorý oplýva nespočetnými talentmi, na aké si len moderný (renesančný) človek spomenie. Súčasný génius sa skôr vtesná do krabičky, než aby obopol celý svet. Že niekto dostal (do vienka) nadanie, už úplne neplatí – človek ho predsa môže získať aj prácou a tréningom. Talent samotný však nemusí byť veľký ako slon. Môže to byť zručnosť celkom nenápadná, zameraná do hĺbky, úzko špecializovaná, pre niekoho dokonca nepozorovateľná. Predstavte si napríklad dieťa, ktoré dokáže z nepochopiteľných dôvodov pomenovať všetky druhy hmyzu latinským názvami a jeho matku to tak vezme za srdce, že chodí za inými rodičmi, trasie nimi a kričí: „Gééééénius, je to gééénius!“. Z podobných situácií vyvstávajú následovné otázky: Sme dostatočne otvorení širokému spektru podoby geniality a génia? Nevyfarbili sme si už dávno génia ako niekoho, kto je nadaný a prináša niečo nové najmä v oblasti vedy a umenia? Patrí tento pojem výhradne dobám minulým? Dokážeme považovať za génia aj športovca, záhradníka či cukrára? Akú stigmu výraz génius v sebe nesie? …a potom to dieťa, čo poznalo všetky tie latinské chrobáky vo svojej päťdesiatke sedí nad pivom spolu s inými deťmi – päťdesiatnikmi, pivo chutí všetkým rovnako, a ono spomína: „Keď som bol malý, niečo vo mne bolo… Ľudia si mysleli, že som génius.“ Lenže teraz je rovnaký ako ostatní štamgasti (mimochodom, aj to je chvályhodné postavenie), akurát vie, že po stole práve lezie Supella supellectilium, a možno je dokonca smutnejší, pretože sa mu zdá, že o niečo prišiel a že keby sa bol viac snažil, to pivo by mu nosil čašník do postele. (Tu sa črtá ďalšia otázka ohľadom prepychu a privilégií génia.). Čašník si vraví to isté, pretože jeho tatíčko tiež triasol inými dospelými a zo samého vytŕženia sa zajakával: „Vidíte to, vidíte to?!“ Lenže títo milí páni vôbec nemusia smútiť, ak už vieme, že sa genialita posunula od polyhistorov do vôd veľmi špecifických výkonov, ktoré ten či onen zvláda nadprirodzene dobre. Genialita dnes spočíva v detailoch. Jej otec je Záujem a jej mama Vášeň.
Každý z nás by si teda mohol položiť otázku, čo je jeho „superhero useless power“. A môžte byť trebárs geniálnym oddeľovačom samolepky od papierovej fólie alebo domácim detektívom, ktorému stačí jediný pohľad na neporiadok v izbe, aby presne vedel, ktorý člen domácnosti ho spôsobil… Moja skvelá (a nesporne geniálna) kamarátka Anastasia Vrublevská si napríklad pamätá texty všetkých piesní – aj tých, ktoré si nikto pamätať nechce (vraví, že predovšetkým tých). Sú to tie hitovky typu Dragostea Din Tei od O-Zone, Durch den Monsun od Tokio Hotel a tak ďalej…
Poodhalím tu útržok z nášho rozhovoru, ktorý sme okolo tejto témy viedli. Nasťa mi napísala: „Ze všech příběhů o lidech, slavně prohlášených za génie, je génius pro mě vždycky něco, co dojde k ‘lepším’ výsledkům pomocí zatím naprosto neprobádaného postupu. Je to přesný opak autopilota. Otázka je, zda přítomnost autopilotů vyvolá dostatečné znechucení z autopilotů, aby vznikalo všude spoustu géniů. Jako hub po dešti.“ A od húb nás to už nepustilo… Prítomnosť tejto mohutnej entity, najväčšieho organizmu planéty, je metaforou celej ľudskej geniality. Genialita spočíva v nápade a ten vychádza zo záujmu, pre ktorý musia nastať vhodné podmienky (nemyslím tým ideálne podmienky, aké mnoho predstáv o géniovi podporuje). Génius sa práve tak ako v prosperujúcej renesančnej Európe, kde ho netrápi hlad a chlad, môže zrodiť mimo komfort tejto spoločnosti „niekde, kde by sme to nečakali“ práve v dôsledku aplikovaných predsudkov a stereotypizovaných predpokladov. Hríb vychádza z mycélia po „dešti“. Je to ako skladačka, ako polievočka. Ľudstvo je ako mycélium a niekedy sa stane, že z neho vyraší „niečo naviac“ – príznak génia. Tak ako v prípade hríbov aj pri génioch ide o veľkú druhovú pestrosť, ktorú možno treba len prijať. Veď aj muchotrávku nazývame hubou napriek tomu, že ju nedokážeme stráviť. Tak si prichystaj oči, vezmi košíček a vyraz s nami bádať po významoch tohto (archaického) pojmu! A dávaj na seba pozor, možno aj ty si hríb!
Foto: Prokop Lukáš, @h5io6i54k
