Tlačová správa, 13. jún 2022
Fragile Memory je dokumentárny film mladého režiséra a kameramana Ihora Ivankova, v ktorom prostredníctvom vlastného osobného príbehu zachytáva spomienky z miznúcej pamäte svojho starého otca, slávneho sovietskeho kameramana Leonida Burlaka. Diváci si ho v kinách budú môcť pozrieť od 16. júna.
Kameraman Leonid Burlaka, ktorý nakrútil niekoľko ikonických filmov má diagnózu Alzheimerovej choroby. Jeho vnuk, ukrajinský režisér Ihor Ivanko nachádza kufor zabudnutých fotografických a filmových negatívov. Začína sa boj o záchranu pamäte starého otca a boj o rekonštrukciu unikátnych materiálov. Režisér sa púšťa po stopách starého otca, hľadá ľudí z fotografií a filmov, nachádza ich v Moskve, Varšave, Washingtone a v Odese. Leonid mal v tom čase toľko rokov, ako jeho vnuk Ihor dnes. Dochádza k porovnávaniu dvoch generácií, diváci uvidia stret sovietskej generácie Ukrajincov s dnešnou, modernou ukrajinskou spoločnosťou.
Film Fragile Memory mal svetovú premiéru na 62. Filmovom festivale v Krakove 30. mája a získal na ňom, v Súťaži medzinárodných dokumentárnych filmov Zvláštne uznanie poroty. Témou sekcie, bola pamäť a trauma v individuálnom, či kolektívnom zmysle.
Slovenským koproducentom filmu je Peter Kerekes. Hudbu komponoval Marek Piaček, film ozvučil Martin Merc a diváci ho uvidia v distribúcii spoločnosti Filmtopia. Realizáciu a distribúciu filmu podporil Audiovizuálny fond.
„Film kombinuje silný osobný príbeh, vzťah starého otca a vnuka a ich spoločný boj o záchranu pamäte, s aktuálnou témou premeny generácie “homo sovieticus” na generáciu Ukrajincov. Rozpráva čarovný a veľmi osobný príbeh. Zároveň je obrazom bolestivého procesu postupného strácania pamäte, neúprosnej povahy času a sile rodinnej útechy. Myslím, že osloví širšie spektrum divákov, pretože prostredníctvom príbehu jednotlivcov hovorí nielen o individuálnej, ale aj a kolektívnej pamäti, hľadá jej miesto a skúma jej podobu v dnešnej spoločnosti. Fotografie a archívy dedka Leonida divákovi predstavujú atraktívne prostredie zákulisia sovietskeho filmu, večierky umelcov, zobrazujú život mládeže šesťdesiatych rokov a jej hlad po slobode, túžbu vymaniť sa aspoň na chvíľu zo sovietskej šablóny,“ hovorí koproducent filmu Peter Kerekes.
Skutočnosť, že stratu pamäte svojho starého otca Leonida nedokáže zastaviť, priviedla Ihora k snahe pokúsiť sa ju prostredníctvom filmu zrekonštruovať a aspoň v obmedzenej podobe zachovať. Existuje výraz, ktorý používajú ukrajinskí filmári, voľne preložený ako „passing nature”, alebo „odchádzajúca príroda/krajina.“ Používa sa na označenie krátkodobých stavov exteriérov, napríklad koncom jesene alebo zimy, alebo na pomenovanie oblastí, či areálov, ktoré sa majú čoskoro zbúrať, alebo prestavať. Pre režiséra Ivankova je jeho starý otec svojim spôsobom „passing nature“. Jeho príbeh nakrúcal čo najrýchlejšie, pretože Leonidova pamäť sa strácala každým dňom. Téma straty pamäte jednotlivca postupne priviedla režiséra aj k skúmaniu spoločenského javu, ktorý by sa dal charakterizovať ako dištancovanie sa od všetkého, čo po sebe zanechala nedávna realita bývalého politického zriadenia. Film sleduje fenomén súčasného radikálneho zaobchádzania so spomienkami a kultúrnym dedičstvom. V dôsledku aktívnej politiky „dekomunizácie“ majú ľudia na Ukrajine tendenciu hromadne odmietať všetko, čo zaváňa čímkoľvek „sovietskym“.
„Domnievam sa tiež, že žiadny osobný archív alebo film, aj keď je už starý a z dnešného pohľadu trochu smiešny a predávkovaný propagandou, by nemal ostať zabudnutý, či dokonca, stať sa zakázaným. Slávny Krížnik Potemkin bol tiež film, ktorý vznikol na propagandistické účely. Groteskne znázorňuje dobrých námorníkov a ich zlých nadriadených-dôstojníkov. Aj slávna epizóda odohrávajúca sa na Odeských schodoch bola len fikciou, ktorú vymyslel Eisenstein. V tomto zmysle sú rovnaké aj diela Dzigu Vertova, alebo Leni Riefenstahl. Všetko sú to majstrovské diela, nesmierne dôležité míľniky v histórii kinematografie, ale zároveň na sebe nesú nelichotivú nálepku propagandistických filmov vytvorených na objednávku a oslavu režimu. Aj toto je téma, ktorú sa vo svojom filme snažím zachytiť,“ hovorí režisér a kameraman Ihor Ivanko.
