…tvrdí v rozhovore pre Kinečko nová umelecká riaditeľka Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet.

Ako pred nedávnom zhodnotil jeden nemenovaný slovenský producent dokumentárnych filmov, Diana Fabiánová (DF) je výnimočná tým, že prepája ženskú ružovú knižnicu so svetom filmárov a intelektuálov. Aj keď je v súčasnosti Diana známa predovšetkým ako profesionálna dohadzovačka a zakladateľka platformy pre nezadaných Láska tu, už dávno predtým bola odvážnou dokumentaristkou. Jej „film o krámoch“ Mesiac v nás obletel svet. Správa, že Fabiánová vystriedala dlhoročnú riaditeľku festivalu Noru Beňákovú, ako inak, vyvoláva kontroverzie. Skôr než budeme môcť v Kinečku zhodnotiť (a to bude už čoskoro), či išlo o pozitívny krok, uvoľnime sa a nechajme sa novou riaditeľkou zvádzať do kina. Čerstvo zverejnený program je totiž bohatý a zabalený v sviežom novom vizuále a marketingu, ktorým sa festival tento rok hlási o slovo o čosi hlasnejšie, než sme boli doteraz zvyknutí.

EK:  Poďme rovno na vec. Aké najväčšie zmeny si priniesla so sebou na festival?

DF: Ja som fanúšičkou Jedného sveta už dlhé roky. Chcela by som, aby sa dostal do povedomia výrazne širšej skupiny ľudí, aby  sme rozšírili  cieľovku na deti a mladých divákov, lebo ľudskoprávne cítenie je treba budovať od kolísky. Tiež je mojím cieľom, aby Jeden svet, hoc je to filmový festival, bol čo najinterkatívnejším podujatím. Aby to nebolo len o pozretí si filmov, ale aby sa o témach diskutovalo, spoločne sa hľadali riešenia a dávali sa divákom podnety, ako každý sám za seba môže veci okolo seba meniť k lepšiemu. Upozorňujeme na ňom na závažné témy, ktoré si riešenia a zmeny vyžadujú. My na Jednom svete chceme dať ľuďom čo najviac pomôcok a praktických rád ako na to. Máme parádnych hostí, špičkových filmárov aj novinárov, bude sa na čo pozerať, čo počúvať a o čom premýšľať. Až hrozí predávkovanie intelektuálnymi zážitkami.

EK: Si novou umeleckou riaditeľkou festivalu Jeden svet. Sú tvoje kritériá pri výbere filmov prioritne umeleckého/estetického charakteru?

DF: Prioritou je vždy myšlienka, posolstvo, ktoré v sebe film nesie. No pre moju filmársku dušu je dôležité, aby tá myšlienka bola divákom predostretá profesne –  robená kvalitnou filmárčinou a podaná zaujímavou formou. Snažím sa  eliminovať  rozkývané hovoriace hlavy točené na telefón.  Lebo darmo riešite dôležitú tému, ak je spracovaná tak, že polka divákov počas filmu v kinosále zaspí. V programe je niekoľko filmov, ktoré sú vizuálne aj formálne obzvlášť zaujímavo spracované. Napríklad Osamelý boj Thomasa Reida. Írsky dokument, ktorý tragikomickými inscenovanými pasážami rekapituluje komunikáciu úradov s farmárom. Nudnú záležitosť, ktorá je však nosnou témou filmu, tak dokázal pretaviť do vizuálne pútavého a obsahovo vtipného celku.

Ďalším tipom je holandský film Závislá od mäsa. Je živým príkladom toho, že dokument môže byť sexy. Veľmi sexy. Pritom v ňom neuvidíte ani jednu nahú bradavku. Okrem tej prasačej.

V danom čase revolučným, teraz už klasickým dielom je Naprieč svetom, spoveď slobodnej ženy od americkej filmárky Jennifer Fox. Je to 6 hodinový seriál, v ktorom si kameru podávali a navzájom sa nakrúcali ženy naprieč celou planétou. Dosiahla tak mimoriadnu intimitu výpovedí, úprimnosť a autenticitu. Je to jedinečná sonda do vnútorného sveta ženy.

EK: Predstav nám prosím v obrysoch sekcie a štruktúru vynoveného Jedného sveta a tiež prekážky, s ktorými sa musí popasovať.

DF: Kvôli dianiu na Slovensku počas uplynulých mesiacov má tento rok špeciálny priestor vo výbere filmov aj v diskusiách investigatívna žurnalistika a dokumentaristika.

Nová sekcia Uhol Pohľadu prináša príbehy novinárov a filmárov, ktorí riskujú vlastné životy a životy svojich blízkych, aby informovali verejnosť čo sa deje v oblastiach obsadených ISIS, totalitnom režime alebo v inej extrémne vyhrotenej situácii či prostredí. Rovnako sú tu filmy, ktoré riešia dezinformačnú vojnu, hoaxy, zneužívanie osobných údajov, manipuláciu faktov a odhaľujú nelegálne praktiky politickej propagandy. Vo mne veľmi silno zarezonoval film Mesto duchov, ktorý sleduje osudy dvoch sýrskych novinárov, ktorým ISIS postupne vyvražďuje rodinu s cieľom ochromiť ich prácu. Hrozivý je aj film 302 životov, kde vidíte, ako nekompetentní ľudia na vrchole vládnej moci pre obavu z medzinárodného škandálu a z odhalenia ich neschopnosti radšej odsúdia na pomalú smrť stovky vlastných detí.

Súťažná sekcia Slovensko a Česko za ľudské práva ponúka výber 18 dokumentov reflektujúcich domáce dianie. Tento rok sú tu veľmi silné a tematicky rôznorodé filmy. Upriamujú pozornosť na hendikepovaných ľudí medzi nami, reflektujú holokaust, rómsku otázku, zánik pôvodného, no pritom takmer neznámeho jazyka na našom území, poukazujú na kultúrne predsudky, xenofóbiu, zasieranie si životného prostredia atď.

Je tu veľa silných filmov, čo ma obzvlášť teší. Jedna zo srdcoviek je intímny dokument Niečo naviac, ktorý približuje čarovný svet dievčatka s downovým syndrómom.

Sekcia Hrdinovia a hrdinky sú príbehmi ľudí, ktorí svojou morálnou silou, vytrvalosťou a odvahou dokázali zdanlivo nemožné veci. Je to taká motivačka pre mladých, zrelých aj najzrelších.  Treba vidieť Lapačky snov špičkovej britskej dokumentaristky Kim Longinitto. Zachytáva realitu žien, ktoré sa živia prostitúciou na ulici a tých, ktoré  sa im snažia pomôcť. Je to strhujúci pohľad do úplne inej reality. Ukazuje odvrátenú stránku Spojených štátov. Ľudí bez ochrany, obklopených násilím a biednou vyhliadkou na zmenu.

Slepá škvrna upozorňuje na fenomény doby, ktoré sú naokolo nás, no prehliadame ich. Novodobé otrokárstvo, sexuálne zneužívanie, pedofília, nárast extrémizmu, diskriminácia a manipulácia na základe online osobných dát. Film Hráč s deťmi mladého katalánskeho filmára Felixa Colomera je ťažkým sústom. Na jednej strane preto, že vo filme vidíme pedofila – učiteľa, ktorý desiatky rokov zneužíva deti, napriek tomu si užíva slobodu a necíti výčitky svedomia. Na druhej strane film odhaľuje katastrofálne zlyhanie súdnictva, právnej ochrany obetí, ututlávanie zo strany cirkvi, nečinnosť polície a apatie sociálnych úradov. Do toho bezmocnosť rodičov postihnutých detí. Felix príde osobne uviesť film aj spolu s hlavným predstaviteľom – otcom jedného z poškodených chlapcov.  Následne bude veľká debata o násilí páchanom u nás na Slovensku.

V sekcii Máte právo vedieť sú novinky aj stariny, ktoré sú jedinečné svojim originálnym spracovaním témy alebo vplyvom, ktorý mali na spoločnosť.  Ak si milovníčka dokumentov, patria do tvojej základnej výbavy napozeraných klasík. Kubánski rafteri je na Oskara nominovaný a po celom svete oceňovaný časozber, ktorý zachytáva jedinečný moment v histórii Kuby, kedy Fidel Castro na chvíľku otvoril brány svojej krajiny s cieľom podlomiť ekonomiku USA masovým prívalom Kubáncov na jej územie. Film intímnou formou zachytáva osudy 7 hlavných hrdinov a hrdiniek, ktorí sa vydali na cestu do zasľúbenej zeme. Po rokoch sa vracia, aby ich našiel a zistil, čo sa s ich životmi a charaktermi stalo. Carlos Bosch príde svoj film uviesť osobne a dá aj masterclass.

Jeden svet deťom je určený deťom aj nedeťom. Rozumej rodičom, ktorí by na tie filmy mali ísť spolu so svojimi potomkami. Filmy slúžia na otvorenie témy, ktorú je dobré doma ďalej rozvíjať, rozprávať sa.

Filmy sú vybraté tak, aby zaujali  rôzne vekové kategórie detí a tínedžerov – od 7 do 16 rokov. Riešia inakosť, agresiu, šikanu, pochopenie iných kultúr, ochranu životného prostredia, slobodu voľby byť tým, kým túžia byť… Takou ukážkou toho, čo všetko dokáže jedna malá odhodlaná duša, je film Aktvistka. Príbeh štrnásťročného dievčaťa, ktoré i napriek vôli otca a nesúhlasu ďalších rodinných príslušníkov vybojovalo boj s nadnárodnou spoločnosťou a zachránilo oblasť, v ktorej žije pred ťažbu ropy a prírodnou katastrofou.

Okrem filmov tohtoročný Jeden svet ponúka vyše 20 sprievodných podujatí. Diskusie, masterclassy, prednášky, čítanie z kníh, priestor pre neformálne stretnutia…

Diskusie sú koncipované tak, aby sprostredkovali podnety a návody, ako konkrétne problémy riešiť vo svojom bezprostrednom okolí, podľa svojich individuálnych možností a kapacít.

No a čo sa prekážok týka, tie boli celkom pozoruhodné. Surreálnym spôsobom sme v strede produkcie prišli o produkčnú zložku a tak sme všetci makali na 360%. Bola to divočina, na druhej strane  sa  vďaka  tomu stmelil nový, veľmi silný tím a verím, že bude spolu fungovať ďalšie dlhé roky. Po tohtoročnej skúsenosti bude každý ďalší ročník relaxačnou prechádzkou v rajskej záhrade.

EK: Jeden svet je medzinárodná sieť festivalov. Môžeš nám osvetliť na akej báze táto sieť spolupracuje a prípadne akú časť programu zdieľa? Viem, že napríklad One World Romania je asi najživotaschopnejšia filmová inštitúcia v Rumunsku, ktorá sa celoročne venuje aj distribúcii a vzdelávaniu. O niektorých pobočkách v iných krajinách veľmi nepočuť. Kde v tejto sieti vidíš Slovensko?

DF: Som v tom nová, sama sa snažím ich vzájomné fungovanie za pochodu obsiahnuť. Zatiaľ to vnímam tak, že ide o samostatné jednotky, ktoré si však navzájom pomáhajú, ak je treba. Nám veľmi vyšli v ústrety, radili a pomáhali z pražského Jedného sveta. To  je jedna zo super vecí, ten pocit, že tu sú ”vaši’’, na ktorých sa môžeš obrátiť po radu a výpomoc. Po festivale začnem chodiť na stretnutia tejto siete festivalov. Určite sa s nimi chcem silnejšie prepojiť a spolupracovať. Je to jedna z vecí, na ktorú sa teším. Spoločnými silami by sa dali vytvárať výborné medzinárodné eventy. Potenciál je v tom parádny.

EK: Diana, ty si multiprofesionálny človek. V poslednej dobe si aktívna aj v platforme Slovensko a Česko za Olega Sencova. Ako bude sprostredkovaný tento politicky umlčaný hlas na festivale?

DF: Festival slávnostne otvárame filmom Proces: Oleg Sencov verzus Ruský štát za osobnej účasti režiséra Askolda Kurova. V deň otvorenia festivalu je tlačová konferencia, kde budeme o prípade Olega Sencova podrobne informovať novinárov.  Odkúpili sme práva na distribúciu filmu na Slovensku a v partnerskej spolupráci s Filmtopiou ho premietame v regiónoch. Vždy s diskusiou, aby sme publikom čo najjasnejšie informovali o pozadí a súvislostiach celého prípadu. Počas festivalu bude Olegovi, ako aj situácii na Kryme a Ukrajine venovaná veľká debata v spolupráci s .glóbusom a .klubom pod lampou, ktorá bude streamovaná. Olegov prípad je výstrahou pre nás všetkých. Je zhmotnením toho, proti čomu Jeden svet bojuje – násilnému odobratiu slobody slova, osobnej slobody, hrubým porušením ľudských práv, ukážkou zvrchovanosti a skorumpovanosti vládnej moci. Preto má film i o Olegovi na festivale špeciálne miesto.

EK: Prvá téma, s ktorou si ako umelecká riaditeľka prišla na festival, znie “Shut up”. Vieme, že nedemokratickými praktikami sú denne umlčiavané hlasy novinárov na celom svete. Stáva sa ti však aj v tvojom každodennom živote, že občas nemôžeš vystupovať bez cenzúry?

DF: Stáva. Venujem sa témam, ktoré sú pre mnohých problematické. Naschvál nechcem povedať, že sú kontroverzné, lebo ja na nich nič kontroverzné nevidím, no často ich tak nálepkujú.

Toto sa deje nielen v bežnom kontakte s ľuďmi na ulici, ale aj na vystúpení na konferencii, v rádiu či priamo na Audiovizuálnom fonde. Tým, že sa jedná o emočne nabité a citlivé témy – teraz konkrétne hovorím o mojom dokumente o nevere, na ktorom pracujem – tak ani akademici sa nedokážu vždy odosobniť a občas reagujú doslova v afekte. Zároveň je pozoruhodná miera pokrytectva a dvojitej morálky, ktorá je rovnaká naprieč sociálnymi vrstvami. K otvorenej a tolerantnej spoločnosti, ktorá sa nestará do intímneho života iných ľudí, máme ešte riadne ďaleko.

EK: Aká je tvoja vízia do budúcnosti? Máš pred sebou príklady nejakých festivalov alebo iných aktivít, ktorým by sa mohol slovenský Jeden svet podobať?

DF: Jeden svet má podľa mňa už veľmi fajn meno aj vybudovanú značku. Chcela by som ju ešte viac zviditeľniť a spraviť z festivalu každoročný meeting point angažovaných filmárov. Viacdňové filmové podujatie, ktoré ľudí nabije energiou na celý rok a popchne ich, aby riešili dianie okolo seba, zaújmali sa, nakrúcali, prinášali informácie, zdieľali a podieľali sa na zmene. Zároveň chcem, aby bol vnímaný ako filmový festival, kde diváci nájdu relevantné, kvalitné a unikátne dokumenty. To znie tak príšerne katalógovo, no ak to mám povedať pár slovami, tak urobím maximum preto, aby to bol peckový festival. (Chcela som napísať, aby to bol “popiči” filmový festival, ale to sa asi nemôže, či? Hlavne ak je ľudskoprávny…)