Na Slovensku sa koná ročne okolo 50 letných festivalov. Od tých u niekoho v záhrade až po giganty na letiskách. Zamyslel som sa nad tým, čo nám festivaly chcú vlastne povedať. Inšpirovala ma k tomu návšteva multižánrového festivalu Hviezdne noci v Bytči.
Sám každý rok absolvujem niekoľko festivalov. Či už ide o filmové, hudobné, multižánrové, alebo tie o autentických vínach a gastronómii či káve. Každý jeden je absolútne iný a jedinečný. No v hlave mi víria otázky, prečo na Slovensku nie je oveľa viac festivalov v malých mestách, alebo ak aj sú, prečo nevyzerajú ako Hviezdne noci.
V Bytči zaznejú zvony na kostolnej veži, práve v tej chvíli sa ozvú prvé ťažké tóny elektrickej gitary – začína sa koncert na pódiu Pod lipkami na námestí. Fascinujú ma domáci, ktorí prihliadajú niečomu, čomu až tak nerozumejú, ale keďže to je u nich doma, chcú byť toho súčasťou. Začínajú rozmýšľať nad tým, čo je to tá performancia a kto sú Kundy Crew.
Zúčastňujem sa na komentovanej prehliadke umeleckých diel a objavujem zákutia tohto 11-tisícového mesta. Je veľké asi ako Námestovo – mesto, z ktorého pochádzam. Stále si v hlave opakujem, prečo každé podobne veľké mesto nemá festival podobného rázu, kde by sme nič netušiacim ľuďom ukázali našu bratislavskú umeleckú bublinu a vysvetlili im, prečo je taká dôležitá nielen pre nás, ale pre celé Slovensko. Dve z diel nie je možné vidieť. Svetelnú inštaláciu nad riekou pre deti, ktoré si mysleli, že dielo je interaktívne a naťahovali sa oň cez brehy, a druhé pre slovenskú byrokraciu. Mnoho Bytčanov vraj doteraz nebolo v útrobách ich zámku a počas festivalu tiež nie je sprístupnený aj napriek prebiehajúcej výstave fotografií o zemi nikoho. Zámok je zároveň štátnym archívom a preto slúži ako coworkingový priestor pre jeho pracovníkov, pričom je aspoň zvonku naozaj krásny a bol by na tom lepšie, keby nebol v štátnej správe. Možno by na ňom nebol najvýraznejší nápis „Pozor, padá omietka!“. Najradšej by som ho dal do správy organizačnému tímu, ktorý by sa o zámok s humorom postaral.
Na tomto festivale sa stráca pojem „umenie pre umenie“, tu je umenie pre všetkých. Multižánrovosť sa prelína s multikulturalitou a multivitamínom v nápojovom lístku miestneho lokálu. Počas performancie kolektívu Marína Abramovič po sebe neupratuje sa diali vesmírne veci. Vo výklade kulturáku sa odohrávala vianočná atmosféra a pred ním sa objavili účastníci festivalu, ale aj nič netušiaci okoloidúci. Autá prechádzajúce okolo pri pohľade na dievčatá a chlapcov v bielom pracovnom obleku hladkajúcich kapra takmer havarovali. Dôchodcovia krútili hlavami, ale zotrvali aspoň na chvíľu, aby sa pozreli na Vianoce v lete.
Nechcem tento festival porovnávať s ostatnými, pretože sa to naozaj nedá. Ale jedno je isté. Z veľkých hudobných festivalov sa vytráca ľudskosť alebo ju tvoria len samotní účastníci. Umelci sú zväčša neprístupní a skrytí za veľkolepými svetlami, dymostrojmi, sekuriťákmi, anonymitou a množstvom ľudí. V Bytči sa dá umenia dotknúť, dá sa nahliadnuť do Potulnej galérie. Venuje sa tu priestor témam, ktoré inde zaznievajú len okrajovo, no tu sú témami hlavnými. Od feminizmu za kamerou v podobe diskusie s režisérkou krátkeho filmu M Gabikou Gažovou o menštruácii, cez boj proti fašizmu pomocou umenia v regiónoch v podaní dôležitej Potulnej galérie.
Myslím si, že multižánrové festivaly ako tento sú potrebné v každom menšom meste na Slovensku, aby sa ľudia v regiónoch stávali otvorenejšími a dokázali akceptovať inakosť vo všeobecnej forme. Aby zistili, že sú aj iní ako oni a je to úplne v poriadku. Čo keby sme vytvorili podobný formát v Námestove, Bardejove, Brezne, Čadci, Prievidzi, Dolnom Kubíne, Humennom, Hlohovci, Krupine, Leviciach, Liptovskom Mikuláši, Myjave, Partizánskom, Rožňave, Ružomberku, Senci, Šali, Stropkove, Svidníku, Veľkom Krtíši, Vranove nad Topľou, Zvolene, Žarnovici, Žiari nad Hronom a ďalších? Týmto by som chcel vyzvať všetkých, ktorí nad tým niekedy uvažovali, aby sa odhodlali ako pred piatimi rokmi Peťo Gärtner a šli do toho. Je to spôsob, ako ukázať lokálnu kultúru a život, a v kombinácii s multikulti umeleckou bublinou to vytvára zaujímavú symbiózu.
Len multižánrovou revoltou dokážeme zmeniť svet. Tak poďme do toho!
