In Case You Missed It je výber noviniek, článkov a videí, pri ktorých by mohla byť škoda, keby vám unikli.
Novinky:
Zomrela Natalia LL, poľská konceptuálna feministická umelkyňa, ktorá pracovala aj s videom.
Seriál Atlanta sa krátko po tretej sezóne v septembri vráti s poslednou, štvrtou sezónou.
MFDF Ji.hlava zverejnil svoj každoročný East West Index, ktorý sleduje, filmy z akých regiónov sa premietajú na 14 najväčších európskych dokumentárnych festivaloch.
Čítanie:
Daniel Fairfax predstavuje v magazíne Sabzian kritickú, teoretickú a filmovú tvorbu nedávno zosnulého Jeana-Louisa Comolliho.
V Criterion Current nájdete profil legendárnej nemeckej queer filmárky Ulrike Ottinger.
Kat Sachs sa venuje inštaláciám Agnès Vardy, ktoré boli nedávno vystavené na retrospektívnej prehliadke v Berlíne.
V Los Angeles Review of Books si môžete prečítať rozhovor s Isaacom Butlerom o dejinách takzvanej hereckej metódy a hereckej školy Actors Studio, pravdepodobne najvplyvnejšej v USA v druhej polovici 20. storočia.
Simran Hans uvažuje o súčasnej filmovej kritike a prirovnáva ju k influencerstvu, keď si kritici a kritičky predovšetkým budujú vlastnú značku.
Peter Labuza píše o svojej skúsenosti vysokoškolského pedagóga a reflektuje nutnosť zmeny v spôsobe výučby filmových predmetov pre novú generáciu študentstva.
Rolling Stone sa bližšie pozrel na to, ako sa falošné účty na Twitteri podieľali na kampani za zverejnenie takzvaného „Snyder Cut“ filmu Justice League.
V magazíne Cultured nájdete text o slávnom letnom sídle Michelangela Antonioniho a Monicy Vitti La Cupola, ktoré v 60. rokoch minulého storočia navrhol Dante Bini.
Sight & Sound pred niekoľkými týždňami spustil hlasovanie v ankete o najlepšie filmy všetkých čias, ktorú organizuje každých desať rokov. To inšpirovalo So Mayer k špekulatívnemu zoznamu desiatich najlepších filmov, ktoré nikdy neexistovali.
Pozeranie:
DAFilms ponúka retrospektívu mexického režiséra Nicolása Peredu.
Johannes Binotto pokračuje v sérií videoesejí Practices of Viewing a tentoraz sa venuje spánku.
Liz Greene sa vo svojej eseji zaoberá účinkovaním afroamerického herca Spencera Bella vo filme Larryho Semona Čarodejník z krajiny Oz z roku 1925, pričom kontextualizuje rôzne rasové stereotypy, s ktorými sa Bell musel potýkať.