Do sveta súčasného pohyblivého obrazu s príznačným názvom “Jiné vize” mali českí, ale aj zahraniční diváci možnosť nahliadnuť už jedenásty rok na festivale PAF (Přehlídka filmové animace a současného umění) v Olomouci. Súťažná sekcia, ktorá spravidla pozostáva z krátkych experimentálnych filmov či video artu, je zakaždým výsledkom preferencií prizvaného kurátora. Odlišné záujmy jednotlivcov z oblasti audiovizuálneho umenia umožňujú špecifikosť daného výberu a vízie sú tak z roka na rok skutočne iné.

Úspech prezentácie ako profesionálnych, tak aj amatérskych diel v Čechách podnietil vznik slovenskej verzie projektu a s cieľom dosiahnuť zázemie nadobudnuté u našich susedov, sa už po druhýkrát snaží o efektívnu realizáciu. Iné vízie 2017 budú spolu s vyhlásením víťaza uvedené na 7. zimnom filmovom seminári 4 živly v Banskej Štiavnici (23.-25.2. 2018). Následne bude selekcia súčasťou rôznych kultúrnych podujatí a ako kolektívna výstava bude sprístupnená návštevníkom galérií po celom Slovensku. Ani jedna z aktivít pritom neunikne zvedavému oku Kinečka, ktoré postupne predstaví všetkých tvorcov a napokon priblíži myšlienku Iných vízií ako doposiaľ neprebádanej oblasti súčasnej slovenskej umeleckej scény. Viac o vybraných videách prezradí aktuálna kurátorka, filmová teoretička Eva Filová.

…

Po minuloročnom štartovacom ročníku slovenskej časti súťažnej prehliadky Jiné vize, je tu druhý ročník a nové očakávania, čo prinesie, nakoľko prekvapí, koľkých priláka vízia konfrontácie s českým prostredím… Skepsa, ktorú pred rokom naznačil Martin Kaňuch, pretrváva, čo však neznamená, že by na Slovensku nebol žiaden tvorivý potenciál. Prihlásený počet 16 diel nie je síce žiadne terno – medzi nimi aj naďalej chýbajú mená na slovenskej scéne etablovaných vizuálnych umelcov strednej generácie –, netreba však vešať hlavu, keďže zhromaždená vzorka mladých umelcov (do 35 rokov) má čo ponúknuť.

Do užšieho výberu som sa rozhodla vybrať 8 videí – za hlavné kritérium som si určila koncepčnú vyjasnenosť a kompaktnosť výsledného tvaru. Vypadli videá, ktoré pôsobili skôr ako cvičenia na zadanú tému a techniku (autoportrét, morfing, animácia), uspokojili sa prílišnou opisnosťou či ideovou prázdnotou, prípadne, ako pokus o naratívny žánrový film by sa hodili do inak nastaveného festivalu (napr. Brněnská šestnáctka). Vo finálnej zostave tak nájdeme ako (zdanlivo) jednoduché a hravé videá (Chaos/Order, Calibration), tak i názorovo a formálne zrelé autorské koncepcie (Dôvod zostať, Nylonové súvislosti), poeticko-meditatívne úvahy (Krajina zoomu, Paradoxical Happiness 2) a priestorové interakcie a intervencie (PRIVÁTe, S Valie).

Pohľad na prihlásené filmy a zostavené pásmo prináša zaujímavé zistenie: prevahu autoriek. Náhoda? Alebo je za tým prefeminizovaná oblasť kultúry a umenia, na ktorú, a jej dôsledok – prekarizáciu, poukazuje Jana Kapelová vo svojej kolektívnej performancii? Napokon, umelecká prevádzka, sociálna (dobrovoľnícka, integračno-vzdelávacia, terapeutická…) sféra (Daniela Krajčová), aj téma identity, telesnosti a tela, hoc aj toho virtuálneho, nebiologického (Dominika Koššová) sa zvyčajne spája s „typicky ženskou agendou“. Chtiac-nechtiac nás teda spája neviditeľné nylonové vlákno.

„– Nylonový mesiac, – opakoval(a), ale tentoraz to znamenalo iba PROJEKT. Možno Ju prizvú k realizácii konečnej verzie. A keby aj nie… Zabubnoval(a) po ráme, túžil(a) mať pred sebou pauzák a svoje dobré rysovacie náčinie. Zapálil(a) si ešte raz a potom už temer bez myšlienok pozeral(a) hore k žltej guli, tvaru všetkých tvarov.“ (Jaroslava Blažková, E.F.)

Eva Filová