Na 7. Zimnom filmovom festivale 4 živly, ktorý sa konal v mrazivých dňoch 23. – 25. februára 2018 v Banskej Štiavnici, sa už po druhýkrát rozhodlo o víťazovi súťaže pohyblivých obrazov s názvom INÉ VÍZIE. Projekt sleduje súčasnú slovenskú umeleckú scénu a poskytuje priestor pre prezentáciu toho najzaujímavejšieho, čo sa v oblasti experimentálneho filmu, animácie, performance či video artu za uplynulý rok u nás odohralo.
V priestoroch Kafe & Klub Spojár si absolventka VŠVU Dominika Koššová, žiaľ, sladkú odmenu prevziať nemohla, z úspechu sa teší na zahraničnej stáži. Pozvanie na podujatie však prijali finalisti Milan Mazúr, Kriss Sagan, Martin Zlievsky a Jana Kapelová.
INÉ VÍZIE SK 2017:
Krajina zoomu (r. Martin Zlievsky, SK, 2017, 14’)
S Valie (r. Dominika Koššová, SK, 2016, 34’)
Paradoxical Happiness 2 (r. Milan Mazúr, SK, 2017, 9’)
Nylonové súvislosti (r. Jana Kapelová, SK, 2017, 16’)
Chaos / Order (r. Kriss Sagan, SK, 2017, 2’)
PRIVÁTe (r. Dominika Koššová, SK, 2017, 13’)
Calibration (r. Andrea Uváčiková, SK, 2017, 3’)
Dôvod zostať (r. Daniela Krajčová, SK, 2016, 52’)
Jedinečné diela vyberá každoročne prizvaný kurátor podľa vlastnej vízie. Za aktuálnou zostavou ôsmich videí stojí filmová teoretička Eva Filová, ktorá sa sústredila na koncepčnú vyjasnenosť a kompaktnosť výsledného tvaru.
“Vo finálnej zostave nájdeme ako (zdanlivo) jednoduché a hravé videá (Chaos / Order, Calibration), tak i názorovo a formálne zrelé autorské koncepcie (Dôvod zostať, Nylonové súvislosti), poeticko-meditatívne úvahy (Krajina zoomu, Paradoxical Happiness 2) a priestorové interakcie a intervencie (PRIVÁTe, S Valie).” (EF)
O tom, čo predchádzalo rozhodnutiu o víťaznom filme S Valie, porozprávala porota v zložení Zuzana Bodnárová (autorka projektu BANSKÁ ST A NICA), Ivana Laučíková (animátorka a producentka feel me film) a Jiří Neděla (dramaturg olomouckého festivalu PAF – Přehlídka filmové animace a současného umění).
“Osem filmov, ktoré sme mali možnosť posudzovať a z ktorých sme vyberali tie najzaujímavejšie, používali rôznorodé výrazové prostriedky, tematicky sa pohybovali od angažovaných statementov opretých o poctivé výskumy po estetické ‘cvičenia’ využívajúce grafické programy. Asi najcennejsia bola diskusia nad každým z filmov, ktorú sme absolovovali v priestore BANSKEJ ST A NICE. Do užšieho výberu ‘favoritov’ sa dostali dva filmy žien, autoriek. Každá svojím vlastným spôsobom komentuje vlastné prostredie. Na druhom mieste skončila Jana Kapelová, vyzretá autorka pracujúca v médiu performance. Jej film Nylonové súvislosti je nanajvýš aktuálnym komentárom témy prekariátu s presahom do gendrovej tematiky práce žien v kultúre. Vizuálny záznam jednej z performance je redukovaný na autorky – plačky, čím môžeme intenzívnejšie sledovať text – posolstvo. U víťazného filmu Dominiky Koššovej osobne oceňujem formu ‘digitálnej performance’, tiež spôsob ako už historickú tému z dejín umenia druhej polovice minulého storočia (performatívne akcie Valie Export) autorka aktualizuje v podobe vlastnej performance v digitálnom priestore, čím nepriamo upozorňuje na paralelne existujúci, ničím neohraničený svet núl a jedničiek, ktorého sme súčasťou.” (ZB)
“Druhý ročník Iných vízií na Slovensku ponúkol tematicky aj formálne rozmanitú zostavu ôsmich filmov. Pri ich hodnotení sme zviedli podrobnú diskusiu o každom z predložených diel, z rozpravy vo finále vyšla víťazne snímka Dominiky Koššovej S Valie. Dielo možno klasifikovať najmä ako konceptuálne výtvarné gesto odkazujúce na tvorbu rakúskej výtvarníčky, performerky a priekopníčky video-artu Valie Export. V cykle Body Configurations (1972 – 1976) hľadala Rakúšanka paralelu medzi vnútorným svetom, vnútornou emočnou krajinou a vonkajším prostredím – najmä architektúrou tak, že vkladala vlastné telo do kompozícii s architektonickými prvkami. Koššová vo videu prezentuje iný typ architektúry, totiž rozhranie internetového vyhľadávača s kolekciou fotografií z cyklu Body Configurations, a digitálnou manipuláciou sama do obrazu vstupuje. Hľadá v prvom rade paralelu svojej vlastnej osoby s osobou Valie Export, stotožňuje sa s ňou – fyzicky (prekrytím dvoch tiel) aj metaforicky; v nadstavbe rozvíja pôvodnú koncepciu Valie Export a hľadá vlastnú identifikáciu s architektúrou digitálneho prostredia, v ktorom dnes denne trávime väčšinu času, doslova hľadá svoju pozíciu medzi digitálnymi oknami. Porota ocenila i fakt, že Koššová dielo realizuje ako 30-minútový neprerušovaný performerský akt.” (IL)
“Z osmi autorských videí vybraných do soutěžní kolekce Iné vize se porota při užším výběru rozhodovala mezi třemi z nich: Paradoxical Happiness 2 Milana Mazúra, Nylonové súvislosti Jany Kapelové a S Valie Dominiky Koššové. Do ‘finále’ se při rozhodování dostalo druhé a třetí ze zmíněných. Nylonové súvislosti proto, že jednoduchou, přesto konceptuální formou upozorňovaly na společenské postavení absolventek uměleckých nebo uměnovědných oborů na Slovensku. Jako vítězné bylo nakonec vybráno video S Valie, a to pro svůj mnohovrstevnatý obsah, vycházející z apropriačního gesta, založeného na díle rakouské performerky Valie Export, jež bylo v díle Koššové aktualizováno a posunuto do tematiky dnešního obývání digitálního prostoru.” (JN)
Krajina Zoomu Martina Zlievskeho
Fotografovaním a zväčšovaním povrchu vecí sa pred pol storočím Antonioniho filmová postava, fotograf Thomas, snažila objaviť to, čo sa skrývalo za nimi. Zväčšovanie odhaľovalo, ale zároveň aj znejasňovalo. Analógovú zväčšeninu s jej charakteristickým zrnovým šumom nahradil digitálny makrozoom s geometrickými počítačovými pixelmi. Taká je krajina Martina Zlievskeho, ktorá v oku diváka plynie ako elektronická, binárna rieka či dážď, rotuje a mení sa na záhadné geometrické obrazce.
Chaos / Order Kriss Sagan
Ako by dnes mohli vyzerať kedysi dávno na filmový pás priamo maľované farebné škvrny a plochy od Lena Lyea? Napríklad, ako počítačové obrazce roztancované v rytme nie karibského jazzu, ale elektronickej, atmosférickej až hypnotickej hudby.
PRIVÁTe Dominiky Koššovej
Jeden byt a niekoľko jeho obyvateľov. Komunitné bývanie transponované do pohybovej performancie. Situácie, ku ktorým dochádza v stiesnených spoločných priestoroch a ešte v menších súkromných miestnostiach.Kde začína a kde končí verejný a privátny priestor?
S Valie Dominiky Koššovej
Kto by nepoznal rakúsku vizuálnu umelkyňu Valie EXPORT a jej telesné konfigurácie zo 70. rokov, v ktorých svojím telom kopírovala, ohraničovala a vymeriavala časti mestskej architektúry? Dominika Koššová si ako „gúgl-júserka“ privlastňuje vybrané figúry, oslobodzuje ich od ich pôvodného feministického kontextu (variabilného, prispôsobivého, poddajného ženského tela podriadeného dominantne mužskému verejnému priestoru) a ich prostredníctvom skúma (meria, obsadzuje) priestor internetového interfejsu. Video je súčasťou voľného triptychu: S Marinou (Abramović) a S Bruceom (Naumanom).
Calibration Andrey Uváčikovej
“’Abstronika’ je něco, co by Lewis Carrol nazval kufříkovým slovem. Skládá se z první poloviny slabik slova ‘abstrakce’ a druhé poloviny slabik slova ‘elektronika’. Písmeno ‘r’ je, šťastnou náhodou, pantem obou částí.
Tento výraz, ‘abstronika’, mi doporučil Albert Tomkins a příhodně značí následující skutečnost: dnes je umělec schopen esteticky manifestovat a ukazovat jinak neviditelné události subatomárního světa, ovládat je a pomocí filmu organizovat do zajímavých a smysluplných vizuálních zážitků.”
Mary Ellen Bute, Abstronika (1954)
Citát je z: Manifesty pohyblivého obrazu: barevná hudba, PAF 2010, s. 49
Paradoxical Happiness 2 Milana Mazúra
Autor pokračuje v hľadaní paradoxných podôb šťastia, mixuje obľúbené zábery z depa F1, simulovaných havárií s testovacími figurínami a divokých šeliem, pričom na vypäté, nebezpečne pôsobiace situácie hľadí čisto estétsky, zasadzuje ich do snovej štruktúry – medzi spiacich, relaxujúcich ľudí. Meditatívne spomalené výjavy sa akoby vynárajú zo stratosféry a evokujú známe scény – od Warhola (Car Crash) a Markera (Rampa), cez Kubricka (2001: Vesmírna odysea), Cronenberga (Crash), až po Triera (Melanchólia)…
Dôvod zostať Daniely Krajčovej
Šesť príbehov, šesť intímnych portrétov imigrantov a imigrantiek, žiadateľov o azyl na Slovensku. Daniela Krajčová sa téme spoločensko-sociálneho vylúčenia venuje dlhodobo – na báze participatívnych aktivít, kresieb a videí. Príbehy rozvíja formou animácie, v ktorej vrství postavy (ich túžbu, beznádej, osamelosť) so známym mestským (bratislavským) prostredím, čím vzniká kontrast medzi vnútorným a vonkajším svetom, resp. jeho fasádou ako ťažko prekonateľnou bariérou so spletitým byrokratickým systémom a prevládajúcou nedôverou.
Nylonové súvislosti Jany Kapelovej
Jak se žije… vyštudovaným umelkyniam a historičkám umenia? Nie, nejde o novú časť obľúbeného televízneho cyklu. Jana Kapelová sa inštitucionálnej kritike venuje programovo (napr. videoinštalácia Kunsthalle – súhrnná správa o stave ustanovizne, 2012 / 2013), tentoraz siahla po téme prekarizácie – ekonomickej neistoty, ktorú zažívajú najmä ženy v prefeminizovanej, spoločensky a finančne nedocenenej oblasti kultúry. Podobne ako pri Kunsthalle, ide o simulované dialógy poskladané z reálnych výpovedí žien – kolegýň, prenesené do formy kolektívnej performancie.
INÉ VÍZIE budú v najbližších mesiacoch súčasťou rôznych kultúrnych podujatí a ako kolektívna výstava budú sprístupnené návštevníkom galérií po celom Slovensku. Ani jedna z aktivít pritom neunikne Kinečku, ktoré postupne predstaví jednotlivých tvorcov.
