Nielen filmový festival Kinobus vyrazí po 16. krát do regiónov! Navštívi Novohrad a Gemer, obce a mestá Málinec, Poltár, Kokava nad Rimavicou, Železník a na záver Lučenec. Počas 4 dní od štvrtka 29. augusta do 1. septembra rozohrá tému krehkosti, ktorá v prvom pláne odkazuje najmä na sklársku históriu regiónu.
Štyri dni festivalu prinesú svetové aj lokálne filmové zážitky, kúpanie v lome, zvukovú intervenciu do gotického kostola, včelársky workshop alebo prechádzku baníckou kolóniou. Niekoľko filmov, ktoré sa počas festivalu premietnu v miestnych kinách a kultúrnych domoch: Hriešny tanec, Blade Runner, Brutálna Nikita, z novšej produkcie to budú napríklad Tu to musí byť od Paola Sorrentina alebo Zabitie posvätného jeleňa od gréckeho režiséra od Yorgosa Lanthimosa či český film Všechno bude režiséra Olma Omerzu.
Festival má kapacitu zhruba 90 miest v dvoch autobusoch, ktoré sa presúvajú medzi obcami. Tie sa tento rok vypredali za menej ako 24 hodín! Festivalový program je však otvorený aj pre miestnych, z jednotlivých dedín a miest aj blízkeho okolia.
Kinobus organizuje kultúrne centrum Stanica Žilina-Záriečie. Dramaturgiu a organizáciu majú v tíme na starosti Ivana Rumanová a Martin Krištof.
Najskôr to boli časti žilinského kraja, neskôr pribudol aj východ a okolie Košíc. Posledné roky Kinobus prešiel južnejšie časti Slovenska, Malohont a Tekov, ale tiež severovýchod – Zamagurie a ešte ďalej. Tento rok sa dva, možno až tri filmové autobusy festivalových návštevníkov vyberú opäť do kraja, ktorý sa nachádza na dolnej polovici mapy – navštívia historický región Novohrad a zažijú tiež výlet do baníckej obce Železník, ktorá už je na Gemeri.
Čo určilo trasu Kinobusu tento rok?
IR, MK: Pôvodne sme chceli ísť na Gemer, ale postupne sme zakotvili skôr na Novohrade. Všetko zmenila jedna výprava, keď sme v poltárskej doline nečakane objavili štyri zachované kinosály: Málinec, Poltár, Kokava nad Rimavicou, Klenovec. Tento kraj nás prekvapil a očaril. Sú tu obce s takmer 200 ročnou sklárskou tradíciou: poháre Zlatá Zuzana alebo termosky z Utekáča boli exportované do celého sveta a vo výrobe zavádzali celkom nové technologické postupy, posúvali limity. Ale v 90. rokoch sklárska výroba zanikla, rozpredala alebo rozkšeftovala sa. Takže dnes musia ľudia za prácou odchádzať do veľkých miest alebo zahraničia. Kurzy a poradenstvo pre opatrovateľky sú vo verejnom priestore jednou z najrozšírenejších reklám. V regióne to zanechalo stopy, ktoré nás zaujímajú. Sú nimi napríklad zachovalé, výpravne poňaté kinosály, ale aj torzá fabrík, bazáre plné skla, železničné trate zarastajúce trávou, hrdosť zmiešaná so smútkom a špecifický, skoro cynický zmysel pre humor. Gemer obsahuje veľmi podobný kontrast medzi niekdajšou slávou a súčasnou neistotou. Neopustili sme ho úplne, v sobotu zájdeme do Železníka a navštívime jedno z najkrajších kín v histórii festivalu.
Kinobus už 16. rokov mapuje a keď treba oživuje nepoužívané kinosály v mestách a obciach po Slovensku, aby sa v nich minimálne na 4 festivalové dni opäť premietali filmy. História kín má zopár podobných čŕt – niekedy ide o malé obecné, takmer až komunitné kiná, ktoré dlho viedli nadšenci. Inokedy boli veľké kinosály alebo celé kultúrne domy postavené alebo prevádzkované ako výkladná skriňa socializmu. Deväťdesiate a neskoršie roky zamávali jednými aj druhými.
Aký je stav v regióne, do ktorého sa Kinobus vyberie tento rok?
IR, MK: Na Gemeri sme našli iba jednu-dve zachované kinosály aj s premietacími prístrojmi, kiná a kultúrne domy napríklad v Štítniku, Plešivci, Betliari sú už väčšinou po rekonštrukcii alebo ju práve podstupujú. Nedostali sme sa ale veľmi na sever, do okolia Telgártu, možno na budúci rok. Oproti tomu bola poltárska dolina ako časová konzerva – kinosály sú tu dosť atypicky výtvarne riešené a všade sme našli aj 35mm premietacie prístroje v pomerne dobrom stave. Vo všetkých kinách sa premietania udržali celkom dlho – až do konca 90. rokov, v Poltári až do roku 2012. Boli by sme radi, keby sme ich festivalom znovu naštartovali, pretože stoja za to.
(Nielen) filmový festival má každý rok svoju tému, ktorá ovplyvňuje filmovú dramaturgiu aj sprievodný program (od zvukových performance a koncertov, cez vlastivedné vychádzky až po prednášky). Inšpirácia pre tému je niekedy úplne konkrétna, inokedy je to skôr asociácia, reakcia na podnet, ktorý miesto alebo región vnukne.
Aká je téma aktuálneho ročníka?
IR, MK: Tému „pozor, krehké!“ asi netreba zvlášť vysvetľovať, vzhľadom na históriu aj súčasnosť sklárskeho regiónu. Zároveň v sebe obsahuje rozporuplnosť, ktorá sa dá dobre rozohrať v rámci dramaturgie programu: Krehkosť ako opatrné, citlivé zaobchádzanie, starostlivosť, vedomie možnej straty, slabosť, čo sú v súčasnom systéme konkurencie a neobmedzenej spotreby takmer vytesnené pojmy, o ktorých sa ale čoraz viac hovorí. Ale zaujíma nás tiež hrubosť, drsnosť, surovosť, ktoré môžu byť s krehkosťou v rôznych konšteláciách – obrana, krycí manéver, strata miery.
Každý rok má svoje naj. Čo môže byť naj tento rok?
IR, MK: Film Blade Runner na 35mm kópii, spoločný dvojkoncert Čavalenkyho a rapera Cannakid z Poltára, umelecké rezidencie Jakuba Juhása a Michala Machciníka v Málinci, premietanie v kine v Železníku a komentovaná prechádzka po baníckej osade. A tiež to, že Kinobus sa tento rok vypredal za menej ako 24 hodín, aj keď to nám zároveň trochu naháňa strach.
O festivale
Kinobus (nielen) filmový festival organizuje kultúrne centrum Stanica Žilina-Záriečie už od roku 2004. Toto podujatie obnovuje premietanie v starých, často nefunkčných kinách. Formou komunitných projektov, komentovaných prehliadok, a sprievodných podujatí predstavuje spoločenskú úlohu kín, ich históriu a genia loci navštíveného miesta širokej diváckej obci. Festival má špecifickú formu – diváci spolu štyri dni cestujú dvomi autobusmi po vybraných obciach a mestách, kde festival najskôr zabezpečí opravu premietacích prístrojov a oživenie miestnych starých kinosál.
Festivalové autobusy sú vypredané. Je možné pridať sa len samostatne na konkrétne podujatia. Obyvatelia obcí majú na všetky akcie vstup voľný.
Zdroj: TS
