V októbri určite nezmeškajte Filmový festival inakosti (6. – 11. 10.), zameraný na queer kinematografiu, a prehliadku festivalových filmov z Berlína, Benátok a Cannes Be2Can (18. – 24. 10.). Okrem týchto podujatí sa blíži viacero premiér výnimočných distribučných titulov, ktoré majú veľký potenciál zaujať vás. Koncom mesiaca bude do slovenských kín uvedený najnovší film Pedra Almodóvara Paralelné matky. Predtým sa však môžete tešiť na silného oscarového nominanta Quo vadis, Aida? či víťaza ocenenia za scenár na benátskom festivale Cenzorka slovenského režiséra Petra Kerekesa. Z množstva ďalších formálne i naratívne heterogénnych titulov, ktoré sa do aktuálneho výberu nedostali, odporúčam napríklad remake Lynchovho rovnomenného titulu z osemdesiatych rokov minulého storočia Duna (Dune, r. Denis Villeneuve, 2021) či dva zaujímavé celovečerné debuty – gruzínsky Začiatok (Dasatskisi, r. Dea Kulumbegašvili, 2020) o konflikte komunity svedkov Jehovových s extrémistickou skupinou alebo mysterióznu drámu islandského režiséra Valdimara Jóhannssona Ada (Lamb, 2021).

Zákon lásky (r. Barbora Chalupová)
Česko, 2021, dokumentárny, 89 min, Film Expanded (7. október)

Spolurežisérka úspešného filmu V sieti Barbora Chalupová debutuje tragikomickým dokumentom o ceste zákona vplývajúceho na státisíce Čechov. „Zákon lásky“ by mal zaistiť manželstvo všetkým bez ohľadu na sexuálnu orientáciu. Podporuje ho väčšina občanov. Komu teda návrh prekáža? A aký je rozdiel medzi manželstvom a registrovaným partnerstvom? S napätím sledujeme výpravu naprieč českou spoločnosťou, ktorá vedie od zberu podpisov pod petíciu, cez televízne hádky až po diskusie na pôde parlamentu pred kľúčovým hlasovaním. Stret progresívnych a konzervatívnych častí obyvateľstva je vidieť v exhibícii politikov. Prijatiu zákona však nebránia len nevzdelanosť, obavy, strach a neschopnosť urobiť akékoľvek rozhodnutie. Sú Česi naozaj takí liberálni, ako sa prezentujú? A zvíťazí u nich nakoniec láska nad lžou a nenávisťou?

Cenzorka (r. Peter Kerekes)
Slovensko, Česko, Ukrajina, 2021, dráma, 93 min, Filmtopia (14. október)

Irina je oddanou dozorkyňou vo väznici č. 74 v Odese – ženskom nápravnom ústave na Ukrajine, kde stráži viac ako sto väzenkýň. Lesja, odsúdená na sedem rokov za zločin z vášne, je jednou z nových žien, prichádzajúcich do basy a čakajúcich prvé dieťa. Kým si postupne zvyká na pravidlá väzenského života, zisťuje, že viaceré jej spoluväzenkyne postihol podobný osud. Matky majú povolenie raz za čas navštíviť svoje deti v oddelenej časti väznice, kde sa o ne starajú sestry a dozorkyne. Pokiaľ však žena nenájde pre svojho potomka domov, po jeho tretích narodeninách ho umiestnia do ústavnej starostlivosti. A to je tragédia pre každú matku a dieťa, ako aj ťažká rutina pre Irinu, ktorá je zodpovedná za odovzdávanie detí do sociálnych zariadení. Pod zámkom a takmer s nikým, na koho by sa mohla obrátiť vo svete vonku, musí Lesja nájsť spôsob, ako zabrániť tomu, aby jej syn skončil v sirotinci.

Cenzorka sa bude premietať spolu s krátkym animovaným filmom Bolo raz jedno more… režisérky Joanny Kozuch.

Quo vadis, Aida? (r. Jasmila Žbanić)
Bosna a Hercegovina, Rakúsko, Rumunsko, Holandsko, Nemecko, Poľsko, Francúzsko, Nórsko, Turecko, 2020, dráma, 101 min, ASFK (21. október)

Je rok 1995 a Aida (Jasna Djuricic) pracuje ako prekladateľka pre OSN v Srebrenici. Jej rodina je medzi tisíckami miestnych hľadajúcich v „bezpečnej zóne“ OSN útočisko pred srbskou armádou. Pár hodín od miest, kde s nadšením trávime letné dovolenky, sa schyľuje k najväčšej európskej tragédii od konca druhej svetovej vojny. Pri vyjednávaniach si Aida postupne uvedomuje vážnosť situácie. Ide o osud mesta aj o život jej milovaných. Nekompromisná a zároveň hlboko ľudská snímka režisérky Jasmily Žbanić svojou emočnou silou ďaleko prekoná väčšinu vojnových filmov. Nesústredí sa totiž na vykreslenie násilia, ale na príbeh konkrétnej ženy a nepredstaviteľné dilemy, pred ktoré ju vojna stavia. Film Quo vadis, Aida? mal premiéru na festivale v Benátkach a bol nominovaný na Oscara za najlepší zahraničný film.

Titán (r. Julia Ducournau)
Francúzsko, Belgicko, 2021, dráma, triler, 108 min, Film Europe
(21. október)

Po sérii nevysvetliteľných trestných činov sa otec stretne so svojím synom, ktorý bol 10 rokov nezvestný. Titán: kov vysoko odolný proti teplu a korózii, zložka pevných a ľahkých zliatin, s vysokou pevnosťou v ťahu. Temný filozofický triler francúzskej režisérky Julie Ducournauovej Titán bol uvedený na festivale v Cannes, kde u niektorých divákov vyvolal zvracanie a mdloby v takom rozsahu, že záchranári museli počas jedinej projekcie zakročiť až dvadsaťkrát. Ducournauovej druhá celovečerná snímka napokon získala hlavnú cenu festivalu, Zlatú palmu. Príbeh sériovej vrahyne Alexie (Agathe Rousselle), ktorá tají svoje pohlavie a má sexuálny pomer s automobilmi, bude u nás otvárať spomínanú prehliadku Be2Can. Risknete nevoľnosť a pôjdete na film do kina?

Drama Girl (r. Vincent Boy Kars)
Holandsko, 2020, dokumentárny, 90 min, Film Expanded (21. október)

Žánrovo hybridný titul Vincenta Boy Karsa predstavuje dokudramatický experiment – hlavná aktérka má za úlohu prehrať kľúčové scény zo svojho života. V hraných častiach film skúma vzťah Leyly s rodičmi a priateľom, stvárňovanými najatými hercami, ale aj tancom, ktorý študuje. Väčší dôraz je však kladený na pasáže medzi týmito scénami, keď Boy Kars a Leyla diskutujú o jej živote a spôsoboch, ako ho uchopiť. Leyla nielenže znovu prežíva svoje spomienky, ale musí ich na pokyny režiséra opakovane prehrávať a vždy inak. Dokument tak poukazuje na konštruktívnu povahu filmu a zároveň kladie otázku, nakoľko nám dramatizácia pomáha pochopiť vlastný život.

Paralelné matky (r. Pedro Almodóvar)
Španielsko, 2021, dráma, 120 min, Magic Box (28. október)

Dve ženy, Janis (Penélope Cruz) a Ana (Milena Smit), sa stretnú v nemocničnej izbe, kde budú rodiť. Obe sú slobodné a neplánovane otehotneli. Janis je v strednom veku a z očakávaného dieťaťa je nadšená. Dospievajúca Ana je naopak vystrašená a traumatizovaná. Janis sa ju snaží povzbudiť, zatiaľ čo sa pohybujú ako námesačné po nemocničných chodbách. Pár vyrieknutých slov počas týchto hodín vytvorí medzi nimi pevné puto, ktoré sa vyvíja a rozhodujúcim spôsobom komplikuje a mení ich životy. Almodóvar sa po výbornej autobiografickej dráme Bolesť a sláva (2019) vracia filmom Paralelné matky k svojej typickej téme – skúmaniu vzťahu medzi matkami a ich potomkami, a ako inak, v jeho prirodzenom prostredí pestrého a temperamentného Madridu.[1]

[1] V článku pracujem s informáciami z tlačových správ a oficiálnych anotácií k vybraným titulom.