V súvislosti s pretrvávajúcou pandémiou sa aj marcové kinotipy sústredia výlučne na filmovú ponuku dostupných VOD platforiem. Dvadsiaty ôsmy ročník Febiofestu, plánovaný na koniec mesiaca, nebude ani tento rok prebiehať v štandardnej podobe. Jeho organizátori majú však ambíciu predstaviť divákom počas roka hlavnú súťažnú sekciu V strede Európy, zloženú z dvadsiatich krátkych filmov zo Slovenska, Česka, Maďarska, Poľska, Ukrajiny a Rakúska. V pôvodne plánovanom termíne sa však prostredníctvom live streamu uskutoční jedna z kľúčových aktivít festivalu – Industry Days. V rámci nej sa 29. a 30. marca divákom predstavia aj pripravované domáce snímky. MFDF Jeden svet sprístupní 8. marca pri príležitosti MDŽ dokumentárny film Woman (Žena, r. Anastasia Mikova, Yann Arthus-Bertrand, 2019), upozorňujúci, že ešte stále „žijeme vo svete, kde v priemere jedna z troch žien čelí v živote násiliu. Na svojom čele má ženu len 10% krajín sveta a ženské pohlavie sa aj naďalej v mnohých krajinách považuje za menejcenné ešte pred narodením dieťaťa. Milióny žien svoje životy pretrpia, namiesto toho, aby o nich slobodne rozhodovali“.[1] Na Hulu práve prebieha mesiac ženskej histórie, v rámci ktorého môžete vidieť ďalšie zaujímavé feministicky orientované tituly. Vzácnosťou aktuálneho pokračovania kinotipov sú queer snímky, tvoriace väčšinu filmového výberu.

Nomadland (r. Chloé Zhao)
USA, Nemecko, 2020, dráma, road movie, 108 min, Hulu

Žena po šesťdesiatke (Frances McDormand) si po ekonomickom krachu priemyselného mesta na nevadskom vidieku zbalí veci do dodávky
a vydáva sa na cestu ako novodobá nomádka. Chce okúsiť život mimo konvenčnej spoločnosti a zažiť expanzívny americký západ. Režisérka, scenáristka, producentka a strihačka Nomadlandu Chloé Zhao vytvorila naratívny film, ktorý vierohodne simuluje skutočné príbehy reálnych ľudí
a prúd amerického vidieckeho života slobodnej komunity migrantov, determinovaných represívnymi podmienkami neskorého kapitalizmu. Autorka zaň získala viacero prestížnych ocenení, medzi inými napr. Zlatého leva na benátskom festivale či cenu americkej Národnej spoločnosti filmových kritikov. Zhao je zároveň druhá žena v histórii ocenená Zlatým glóbusom za najlepšiu réžiu,[2] a keďže film tiež produkovala, ako prvá Aziatka vôbec získala Zlatý glóbus za najlepší film v kategórii dráma. Predstaviteľka ústrednej postavy Frances McDormand je zas druhou ženou nominovanou na Zlatý glóbus za herecký výkon a produkciu zároveň, a prvou, ktorá zvíťazila ako producentka.

The World to Come (r. Mona Fastvold)
USA, 2020, dráma, 98 min, Amazon Prime (2. marec)

The World to Come nórskej režisérky Mony Fastvoldovej je silná romantická dráma z 50. rokov 19. storočia. Abigail (Katherine Waterston) žije s manželom Dyerom (Casey Affleck) na vidieckej farme na severovýchode Spojených štátov v štáte New York. Vyrovnáva sa so smrťou dcéry a svojmu partnerovi sa čoraz viac vzďaľuje. Nadchádzajúci rok chce stráviť ponorená do svojich denníkových záznamov, no jej pôvodné plány zmení prisťahovanie manželského páru Finneya (Christopher Abbott) a Tallie (Vanessa Kirby) do ich bezprostredného susedstva. Medzi ženami postupne vzniká neprekonateľná príťažlivosť, ktorá naruší Abigailine stoické predstavy o živote a vyvolá množstvo zložitých emócií. Adaptácia poviedky z rovnomennej knihy Jima Sheparda mala svetovú premiéru na 77. ročníku MFF Benátky, kde získala Queer leva za najlepší film s LGBTQ+ tematikou.

Notturno (r. Gianfranco Rosi)
Taliansko, Francúzsko, Nemecko, 2020, dokumentárny, 100 min,
MUBI (5. marec)

Oceňovaný filmár Gianfranco Rosi,[3] pôvodom z Eritrejského štátu ležiaceho v severovýchodnej Afrike, sa vo svojom najnovšom titule Notturno postaral o réžiu, scenár, kameru aj zvuk. Uhrančivú koláž výjavov z Iraku, Kurdistanu, Sýrie a Libanonu nakrúcal uplynulé tri roky, aby zachytil temnotu nad Blízkym východom, regiónom dlhodobo zmietaným bezprávím všetkého druhu.[4] Rozprával sa s miestnymi ľuďmi a zbieral pozoruhodné svedectvá o živote za frontovými líniami. I keď vojna má na krajiny a jej obyvateľov zreteľne zničujúci dopad, vo filme sa zväčša odohráva na pozadí. Rosi vo svojej hypnotickej politicko-spoločenskej kritike, nakrútenej v dlhých záberoch, pútavo pracoval aj so zvukovým dizajnom. Ticho či výrazná regulácia zvukov a ruchov figurujú v Notturne ako ďalší vizuálny prvok. Film neobsahuje veľa dialógov a divákom neposkytuje ani dostatočný priestor na identifikáciu konkrétnych miest, no o to väčšie je jeho pole pôsobnosti, či už v zmysle geopolitického diskurzu, alebo priblíženia k širokým masám.

Ammonite (r. Francis Lee)
Veľká Británia, 2020, dráma, romantický, 117 min, Hulu (5. marec) a Amazon Prime

Britský herec Francis Lee v roku 2017 úspešne scenáristicky a režijne debutoval mužskou romancou z prostredia súčasného anglického vidieka Na konci sveta (God’s Own Country). Tentoraz prichádza na streamovacie platformy s dobovou lesbickou drámou zo 40. rokov 19. storočia. „Kedysi uznávaná Mary Anning (Kate Winslet) hľadá fosílie na nehostinnom pobreží mora, aby ich predajom zarobila na živobytie pre seba a svoju chorľavú matku. Ponuku bohatého turistu, aby počas jeho neprítomnosti zasväcovala do svojej práce jeho manželku Charlottu (Saoirse Ronan), nemôže z finančných dôvodov odmietnuť. A hoci si ženy spočiatku zásadne nerozumejú, postupne sa medzi nimi začne vytvárať silné puto.“[5] Postava Mary Anningovej je inšpirovaná skutočnou rovnomennou paleontologičkou a zberateľkou fosílií, ktorá v danom období pracovala na zamračenom pobreží v blízkosti anglického mesta Lyme Regis.

Her Mothers (r. Asia Dér, Sara Haragonics)
Maďarsko, 2020, dokumentárny, 75 min, HBO GO (11. marec)

Politická atmosféra v Maďarsku sa stáva stále radikálnejšou. Bývalá ľavicová politička Virág preto prestáva veriť v demokraciu parlamentu a znechutene ukončí svoju kariéru. S partnerkou Nórou, úspešnou hudobníčkou, sa rozhodnú adoptovať si dieťa a venovať sa rodinnému životu. Maďarské režisérky Asia Dér a Sara Haragonics sledujú ženy počas dlhého a napokon i úspešného procesu adopcie dcéry rómskeho pôvodu. Rastúca homofóbia v krajine však začína mať na rodinu a kvalitu ich života zničujúci vplyv. V dôsledku nových situácii sa medzi ženami stupňuje napätie, ktoré ich prijme k premýšľaniu nad ťažkou otázkou: Zotrvať v nehostinnom, ale domácom prostredí, či s vidinou lepšej budúcnosti opustiť rodnú vlasť?[6]

[1] TS Jeden svet

[2] Prvou bola Barbra Streisand v roku 1983, keď toto ocenenie získala za muzikál Yentl.

[3] Gianfranco Rosi získal v roku 2013 za snímku Sacro GRA ako prvý dokumentarista Zlatého leva na MFF Benátky. O tri roky neskôr bol jeho film Fuocoammare (Oheň na mori) ocenený Zlatým medveďom na MFF Berlinale, čím sa stal tiež jediným dokumentaristom, ktorý vyhral dva z troch najprestížnejších európskych festivalov.

[4] MFF Karlove Vary

[5] Filmový festival inakosti

[6] HBO GO