Ôsmy ročník prehliadky francúzskeho filmu Crème de la Crème sa uskutoční v dňoch 7. – 13. marca. V priebehu tohto týždňa môžete vidieť okrem iných zaujímavých a žánrovo rozmanitých snímok aj komediálnu drámu Sibyl (r. Justine Triet, 2019) o kariére a osobnom živote terapeutky a spisovateľky. V hlavných úlohách sa predstavia Virginie Efira, Adèle Exarchopoulos či Sandra Hüller, ako aj nedávno zosnulý Gaspard Ulliel, ktorému organizátori prehliadky venovali sekciu Hommage. O niektorých ďalších programových tituloch si môžete prečítať viac aj v aktuálnom výbere. Od 16. do 22. marca bude po dvoch rokoch prebiehať v bratislavských kinách Lumière a Mladosť 29. ročník MFF Febiofest v prezenčnej forme. Festival sa následne presunie do kín a filmových klubov po celom Slovensku. V poslednú marcovú nedeľu sa dozvieme víťazov 94. ročníka udeľovania cien Americkej akadémie filmového umenia a vied Oscar. Fanúšikovská základňa filmov o Batmanovi či krotiteľoch duchov sa má tiež na čo tešiť, obe série sa totiž dočkali pokračovania a mieria do našich kín. Ak sa vojnový konflikt na Ukrajine nerozšíri do pohraničia, o kvalitné filmové zážitky tentoraz núdza nebude. Marcové kinofilmy ponúknu nielen únik z reality, ale aj jej žiaducu a nevyhnutnú reflexiu a kritiku.

Budujeme Slovensko
Slovensko, 2022, dokumentárne pásmo, 78 min, Filmtopia (3. marec)

Pásmo dokumentárnych filmov s názvom Budujeme Slovensko je výberom troch 26-minútových snímok z nových dielov rovnomenného televízneho cyklu RTVS. V Michalovskom Černobyle predstavuje autorka Paula Reiselová nedokončené sídlisko, ktorého výstavba sa začala v roku 1988 a malo v ňom bývať až 40-tisíc ľudí. Napriek tomu, že dnes tieto obrovské kulisy, pamätník revolúcie či tŕň v oku okolitých obyvateľov na prvý pohľad zíva prázdnotou, skutočne opustený nikdy nebol. Príbeh Meriny Jany Minárikovej a Dušana Bustina hovorí o medzinárodne preslávenom trenčianskom textilnom závode. Na mesto a jeho obyvateľov mala v minulosti Merina obrovský vplyv. Práve vďaka nej sa o Trenčíne hovorilo ako o meste módy. Látky z tejto fabriky sa distribuovali do celého sveta a výnimočný bol aj uzavretý výrobný okruh podniku a sociálny systém, ktorý zamestnancom ponúkali jeho francúzski zakladatelia Tiberghienovci. Počas nakrúcania filmu zhodou okolností prebiehali aj prípravy búrania niekoľkých historických budov bývalého výrobného areálu Meriny. Do príbehu sa tak neplánovane dostal konflikt medzi aktivistami za zachovanie stavieb a developermi túžiacimi po novom hypermarkete. Treťou snímkou je Projekt 566 sedadiel Mareka Moučku o košickom kine Družba. Kedysi preplnené kino bolo navrhnuté ako multikultúrny bod mimo centra mesta a bolo výnimočné aj tým, že v ňom diváci mohli vidieť aj širokouhlé či panoramatické filmy. Disponovalo špeciálnym vybavením od premietačky cez zosilňovače až po zvláštnu sústavu reproduktorov.

C’mon C’mon (r. Mike Mills)
USA, 2021, dráma, 109 min, ASFK (3. marec)

Život trochu osamelého rozhlasového novinára Johnnyho (Joaquin Phoenix) sa zmení, keď sa musí postarať o svojho malého energického synovca Jesseho (Woody Norman). Spoločne sa vydávajú na cestu naprieč Spojenými štátmi a niekde medzi New Yorkom a New Orleansom sa rodí nevšedné priateľstvo, ktoré oboch ovplyvní na celý život. Hrejivej rodinnej dráme amerického režiséra Mika Millsa C’mon C’mon dominuje strhujúci civilný výkon Joaquina Phoenixa. Titul doposiaľ získal 12 ocenení z festivalov po celom svete a na ďalších takmer 50 bol nominovaný.

France (r. Bruno Dumont)
Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Belgicko, 2021, dráma, komédia, 133 min, Film Europe (10. marec)

France de Meurs (Léa Seydoux) je zdanlivo neohrozená hviezdna reportérka, pohybujúca sa medzi televíziou, vzdialenou vojnou a zhonom rušného súkromného života. Pri dopravnej nehode zraní chodca a zrazu sa jej kariéra i búrlivý spoločenský život obrátia hore nohami. Pre túto nečakanú udalosť začína France všetko spochybňovať, snaží sa spomaliť a stiahnuť z očí verejnosti do jednoduchého anonymného života. Keď sa zdá, že ju sláva neprestáva prenasledovať, nadväzuje záhadný milostný vzťah. Nová tragikomická dráma režiséra a scenáristu Bruna Dumonta France, odohrávajúca sa v súčasnom Paríži, sa uchádzala aj o Zlatú palmu v Cannes. Autor filmom nielen kritizuje a satirizuje spravodajské médiá, ale tiež skúma, aké ťažké je udržať si pocit sebauvedomenia či autentickosti a vlastnú identitu v korozívnej kultúre.

Drive My Car (r. Rjúsuke Hamaguči)
Japonsko, 2021, dráma, 179 min, Filmtopia (24. marec)

Júsuke Kafuku (Hidetoši Nišidžima) je slávny divadelný herec a režisér, vyžívajúci sa v riadení svojho červeného Saabu 900. Počas angažmán na festivale v Hirošime musí túto činnosť nedobrovoľne prenechať mladej málovravnej Misaki (Tóko Miura). Obaja na skúšobných jazdách prekvapivo zisťujú, že ich spája nielen záľuba v šoférovaní a spolu sa pokúšajú nájsť spôsob, ako sa vyrovnať so starými traumami a pocitmi viny. Drive My Car japonského režiséra Rjúsukeho Hamagučiho je atmosférická snímka plná tajomstiev, hľadania ľudského porozumenia a zmierenia. Autor podobne ako Čechov, z ktorého diela čerpá, vytvára konflikt dôrazom na samotné plynutie času, pričom protagonisti sa vracajú k istému bodu v minulosti. Zároveň umiestňuje svoje postavy do malých priestorov, aby na seba neustále narážali. Adaptácia poviedky Harukiho Murakamiho sa stala celosvetovou senzáciou. Získala celý rad ocenení, vrátane ceny za najlepší scenár v Cannes či Zlatý glóbus, a so štyrmi nomináciami je tiež horúcim kandidátom na Oscara v kategóriách najlepší film,[1] réžia, adaptovaný scenár a cudzojazyčný film.

Oľga (r. Elie Grappe)
Francúzsko, Švajčiarsko, Ukrajina, 2021, dráma, 85 min, Film Europe (31. marec)

Ukrajina, jeseň 2013. Pätnásťročná vrcholová gymnastka Oľga (Anastasia Buďaškina) má pred sebou tréningový pobyt vo Švajčiarsku, krajine svojho otca, predstavujúci zásadný krok v jej kariére cez európsky šampionát až na olympiádu. Politická situácia v Kyjeve sa však vyostruje a Oľgina matka (Tatiana Michina), aktivistka a novinárka, sa pridáva k tisícom demonštrujúcich na Majdane. Tu sa pohybuje i Saša (Sabrina Rubcova), Oľgina kamarátka a politicky angažovaná bývalá kolegyňa z ukrajinského tímu. Strhujúci debut francúzskeho režiséra a scenáristu Elieho Grappa o zásadných dilemách na prahu dospelosti nadchol publikum na minuloročnom festivale v Cannes v rámci sekcie Týždeň kritiky a odniesol si odtiaľ cenu za scenár.[2] Snímka naberá v kontexte súčasného diania na Ukrajine výrazný aktualizačný podtón. Filmy Oľga a France môžete vidieť v predpremiére v rámci vyššie spomínanej prehliadky Crème de la Crème.[3]

[1] Drive My Car je historicky prvý japonský film nominovaný na toto ocenenie.
[2] Karel Och, synopsa MFF Karlove Vary
[3] V článku pracujem s oficiálnymi anotáciami a inými dostupnými informáciami o vybraných tituloch.