Dočkali sme sa, kinosály sú opäť otvorené! Júnové kinotipy sa preto sústredia primárne na kinodistribučné snímky. Zorganizujte si čas, do distribúcie totiž prichádza takmer tridsať titulov. Ak ste doposiaľ nevideli európsky film roka Chľast (Druk, Thomas Vinterberg, 2020), najnovší počin Roya Anderssona O nekonečnosti (Om det oändliga, 2019) či Judeho excentrický Smolný pich aneb Pitomý porno (Babardeala cu bucluc sau porno balamuc, 2021), ktoré som v minulosti už odporúčala, určite ich v programe kín neprehliadnite. V dňoch 1. – 4. júna sa uskutoční v exteriérových priestoroch bratislavskej Novej Cvernovky Jeden svet pod Palmou. Počas tohto podujatia môžete vidieť štvoricu rôzne koncipovaných, no rovnako angažovaných a dôležitých dokumentov z programu Jedného sveta. Filmy budú sprevádzať diskusie s domácimi aj zahraničnými hosťami. V prípade, že sa plánujete zúčastniť, nezabudnite sa vopred zaregistrovať. Po ročnej pauze bude na konci mesiaca (23. – 27. jún) prebiehať aj náš najväčší filmový festival Art Film Fest v Košiciach. K aktuálnemu heterogénnemu výberu na záver prikladám aj jeden bonusový online titul.

Shorta (r. Anders Ølholm, Frederik Louis Hviid)
Dánsko, 2020, akčný, triler, 108 min, Film Europe (3. jún)

Nie je jasné, čo sa presne stalo, keď bol devätnásťročný Talib Ben Hassi (Jack Pedersen) v policajnej väzbe. Policajti Jens (Simon Sears) a Mike (Jacob Lohmann) sú na bežnej hliadke v kodanskom gete vo chvíli, keď rozhlas oznámi Talibovu smrť. Správa v gete roznieti nekontrolovateľnú vzburu mládeže, ktorá túži po odplate. Odrazu sa obaja policajti ocitnú
v pasci a musia bojovať, aby našli cestu von.[1] Debutový mestský triler dánskeho režisérskeho tandemu Ølholm – Hviid má ambíciu otvárať témy policajnej brutality, rasového napätia a polarizácie spoločnosti podobne ako francúzske filmy Nenávisť (La Haine, Mathieu Kassovitz, 1995) či Bedári (Les Misérables, Ladj Ly, 2019).

Niet zla medzi nami (r. Mohammad Rasoulof)
Nemecko, Česko, Irán, 2020, dráma, poviedkový, 150 min,
Film Europe (3. jún)

Film ocenený Zlatým medveďom na minuloročnom MFF Berlinale bude začiatkom júna uvedený aj v našich kinách. Niet zla medzi nami (Sheytan vojud nadarad) Mohammada Rasoulofa rozpráva prostredníctvom štyroch navzájom súvisiacich epizód o krajine, ktorej predstavitelia si udržiavajú moc rôznymi represiami, trestom smrti či núteným vykonávaním popráv. Každá krajina presadzujúca trest smrti potrebuje, aby sa ľudia navzájom zabíjali. V Rasoulofovej snímke sú štyria muži postavení pred nepredstaviteľnú voľbu. Nech sa rozhodnú akokoľvek, priamo alebo nepriamo to naruší nielen ich samotných, ale aj ich vzťahy a celý život. Tieto individuálne tragické príbehy sú však nevyhnutne aj príbehmi širšej spoločnosti. Režisér má kontinuálne problémy s iránskou vládou od roku 2017, keď jeho film Neústupný (Lerd) získal cenu Un Certain Regard na MFF Cannes. Je obeťou zvráteného režimu, o ktorom prostredníctvom svojej tvorby vypovedá, podobne ako slávny predstaviteľ iránskej novej vlny Jafar Panahi a ďalší ich krajania.

Mamacita (r. José Pablo Estrada Torrescano)
Mexiko, Nemecko, 2018, dokumentárny, 75 min, Film Expanded (10. jún)

Mamacita je extravagantnou mexickou kráľovnou krásy. Vo svojom kráľovstve žije v spoločnosti lojálnych služobníkov: záhradníka, kuchára, šoféra, gazdinej a zdravotnej sestry. Takmer storočná žena vytvorila zo svojho domu palác, kde sa ukryla pred okolitým svetom. Keď jej vnuk José Pablo odchádza študovať na filmovú školu do zahraničia, Mamacite sľúbi, že sa do Mexika vráti a nakrúti o nej film. Po rokoch svoj sľub plní. Do babičkinho paláca prichádza ako trójsky kôň, odhaľuje duchov vlastnej minulosti a núdzu po láske, ktorá ovplyvnila niekoľko generácií jednej rodiny.[2]

Hejteri (r. Anna Hildur Hildibrandsdottir)
Island, 2020, dokumentárny, 90 min, Film Europe (17. jún)

Dokumentárny film Hejteri (A Song Called Hate) sleduje antikapitalistickú BDSM techno-industrial-punkovú kapelu Hatari, ktorú v roku 2015 založili v Reykjavíku bratranci Klemens Hannigan a Matthías Haraldsson spolu s Einarom Stefánssonom. Ich hudobno-performačnú tvorbu charakterizuje odpor voči štátnemu útlaku a nespravodlivému systému či sympatizovanie s marginalizovanými komunitami. Členovia tohto islandského zoskupenia sa v roku 2019 rozhodli prihlásiť do mainstreamovej súťaže Eurovízia, pretože chceli svojimi postojmi vyvolať diskusiu zvnútra kapitalizmom presiaknutého prostredia, a svojou účasťou na podujatí v Tel Avive sa snažili upozorniť na problémy medzi Izraelom a Palestínou. Ich aktivity vyvolali veľkú vlnu nenávisti, ale aj podpory.

Prime Time (r. Jakub Piątek)
Poľsko, 2021, dráma, triler, 93 min, Netflix (30. jún)

Napínavý celovečerný debut poľského režiséra Jakuba Piąteka kritizuje oblasť masmédií a hovorí o ich škodlivom účinku. Dvadsaťročný Sebastian vtrhne na Silvestra roku 1999 do televízneho štúdia so zbraňou v ruke, pričom zadrží dvoch rukojemníkov. Chce totiž niečo oznámiť svetu. Triler odohrávajúci sa v stiesnenom priestore stojí najmä na akcii jedného herca. Hlavného protagonistu stvárnil nádejný poľský herec Bartosz Bielenia. Ten zaujal medzinárodné publikum a kritiku po premiére snímky Corpus Christi (Jan Komasa, 2019), v ktorej si tiež zahral ústrednú postavu. Prime Time pracuje s divadelnou jednotou miesta času a deja a ťaží zo znepokojivo klaustrofobickej atmosféry.

[1] Film Europe

[2] Film Expanded