V septembri pribudne do našej distribúcie až 26 nových titulov. Okrem šiestich snímok v tomto výbere upozorňujem aj na víťaza Zlatého leoparda v sekcii Concorso Cineasti del presente na MFF Locarno – druhý celovečerný hraný film Terezy Nvotovej Svetlonoc (2022) nesúci sa v temnej mysterióznej atmosfére a romantickú fantasy drámu s nezameniteľnou Tildou Swinton Tritisíc rokov túžby (2022) austrálskeho blockbusterového režiséra Georgea Millera. 79. ročník najstaršieho filmového festivalu v Benátkach sa začína už 31. augusta a potrvá do 10. septembra. Blíži sa aj jedna z našich filmových udalostí roka. V Piešťanoch sa v dňoch 13. – 18. septembra uskutoční 17. ročník MFF Cinematik, ktorého originálnu a prekvapivo desivú vizuálnu identitu vygenerovala umelá inteligencia. Ide o prvú reklamnú kampaň na Slovensku vytvorenú týmto spôsobom.
Jedna sekunda (r. Zhang Yimou)
Čína, 2022, historická dráma, 105′, Film Europe (1. september)
V čase kultúrnej revolúcie z čínskeho pracovného tábora utečie väzeň (Zhang Yi) a dúfa, že nájde ukradnutý filmový kotúč, na ktorom je zaznamenaná jeho dávno stratená dcéra. Pre túto jednu sekundu riskuje všetko. Čoskoro narazí na osirelú zlodejku bez domova (Liu Haocun), ktorú tiež prenasleduje vlastná strata. Jedna sekunda oceňovaného čínskeho režiséra Zhanga Yimoa, trikrát nominovaného na Oscara za najlepší cudzojazyčný film, je hlboko osobnou poctou vykupiteľskej sile kinematografie v duchu filmu Cinema Paradiso (Giuseppe Tornatore, 1988). „V Zhangových rukách sa sprievod obyvateľov do kinosály, zdvíhanie plachty na plátno a starostlivé reštaurovanie archívnych záberov menia na strofy dojímavo horko-sladkej básne o kinematografii, ako ilúzie vymyslenej zo skutočných, hmatateľných prvkov – plastov, ozubených kolies a toxických chemikálií, ktorá však stále potrebuje kolektívnu vieru na to, aby fungovala.“[1]
Chiara (r. Jonas Carpignano)
Taliansko, Francúzsko, 2021, dráma, 121′, ASFK (15. september)
Pätnásťročná Chiara (Swamy Rotolo) žije na juhu Talianska, má veľa priateľov, dve sestry a pozorných milujúcich rodičov. Jej doposiaľ pokojný život však ovplyvní násilný incident a následné zmiznutie otca (Claudio Rotolo). Na povrch vyplávajú utajované i ignorované skutočnosti a Chiara sa snaží zistiť pravdu o svojom otcovi. Formálne ambiciózna coming-of-age dráma o strate ilúzií Chiara americko-talianskeho scenáristu a režiséra Jonasa Carpignana sleduje dievča, ktoré okolnosti donútili rýchlo dospieť, a otvára širšiu tému vymanenia sa spod patriarchálneho diktátu. To všetko v prostredí fotogenickej Kalábrie, kde sú zločin a násilie bežnou súčasťou života. Tretia celovečerná Carpignanova snímka bola uvedená v sekcii Directors‘ Fortnight na festivale v Cannes, kde získala cenu Europa Cinemas Label za najlepší európsky film. Chiara sa bude premietať spolu s krátkym animovaným filmom Ivany Laučíkovej Milosť (2022), voľne inšpirovaným skutočnou udalosťou z roku 2006, keď členov sláčikového kvarteta po vystúpení napadla skupina extrémistov.
Moonage Daydream (r. Brett Morgen)
USA, 2022, hudobný dokument, 140′, CinemArt SK (15. september)
V priebehu niekoľkých dekád nazhromaždil David Bowie približne päť miliónov najrôznejších audiovizuálnych elementov viažucich sa na jeho umeleckú kariéru. Dva roky trvalo americkému režisérovi, scenáristovi a strihačovi Brettovi Morgenovi si ich vôbec prezrieť. Ďalší rok vymýšľal koncepciu a celých päť rokov sa zaoberal zvukovým dizajnom veľmi netradičného pohľadu na kariéru originálneho hudobníka a fascinujúceho proroka. Jedinečná kinematografická skúsenosť Moonage Daydream bola jednou z kľúčových udalostí na festivale v Cannes. Morgenom sprostredkovaný testament Davida Bowieho je rovnako neuchopiteľný a uhrančivý ako umelec sám.[2] Netradičný životopisný dokument rozpráva fascinujúci príbeh Bowieho kreatívnej, hudobnej i duchovnej cesty od šesťdesiatych rokov minulého storočia bez toho, aby využíval tzv. hovoriace hlavy či iné nezaujímavé biografické prvky. Film pracuje s množstvom rozhovorov, ktoré umelec poskytol médiám, s notoricky známymi i doposiaľ nevidenými záznamami z koncertov a tiež s Bowieho osobnými dokumentárnymi zábermi približujúcimi nielen jeho osobnosť, ale aj rodinné či intímne vzťahy. Moonage Daydream obsahuje štyridsať exkluzívne remastrovaných Bowieho piesní a Morgen je prvým tvorcom, ktorému Bowie Estate schválil prístup k umelcovmu archívu.
Krásne bytosti (r. Guðmundur Arnar Guðmundsson)
Island, Dánsko, Švédsko, Holandsko, Česko, 2022, dráma, 123′, Filmtopia (22. september)
Addi (Birgir Dagur Bjarkason) vychovávaný matkou s jasnovideckými schopnosťami sa rozhodne prijať do svojej partie šikanovaného outsidera Balliho (Áskell Einar Pálmason). Chlapci sú zväčša odkázaní sami na seba, túlajú sa po Reykjavíku a často aj uchyľujú k agresii a násiliu. Keď sa v dôsledku svojho správania ocitnú v nebezpečných situáciách, Addimu sa začínajú zjavovať snové vízie. Privedie ho táto novonadobudnutá intuícia na bezpečnejšiu cestu alebo sa s celou skupinou dajú strhnúť vírom stúpajúceho násilia? „Ja i moji kamaráti z detstva pochádzame z obyčajných robotníckych rodín. Napriek tomu sa nám vždy zdalo, že náš svet je niečím jedinečný. Zahŕňal zmysel pre sarkastický humor, agresívne správanie i rodičov, ktorí si podľa všetkého nevedeli urobiť poriadok vo vlastnom živote. A u nás doma sa navyše verilo na predtuchy a prorocké sny. V Krásnych bytostiach sa všetky tieto prvky prepojili. Je to film o priateľstve plnom mladistvej energie, nádeje a zmätočných pocitov. Príbeh o partii chlapcov uvedomujúcich si, že ich okolie nevíta s otvorenou náručou, ale zisťujú, že sa môžu oprieť jeden o druhého,“ predstavuje svoj druhý celovečerný titul islandský režisér Guðmundur Arnar Guðmundsson, ktorý za svoj debut Kamenné srdce (2016) získal viac ako 50 ocenení z celého sveta.
Jane očami Charlotte (r. Charlotte Gainsbourg)
Francúzsko, 2021, životopisný dokument, 90′, Film Expanded (22. september)
Osobný dokumentárny portrét britskej herečky, modelky a speváčky Jane Birkin Jane očami Charlotte je režijný debut jej dcéry, francúzsko-anglickej herečky a speváčky Charlotte Gainsbourg. Kamera obe ženy sprevádza po koncertných sieňach, miestach so silnou emocionálnou hodnotou i každodennými povinnosťami, a prostredníctvom dôverných rozhovorov odhaľuje rodinnú históriu, spomienky či zákulisie umeleckej tvorby zosnulého otca a manžela Serga Gainsbourga. Témy ako materstvo, kult krásy, alkoholizmus či vystupovanie z tieňa svojich rodičov sú podrobené dôkladnej analýze v citlivých a otvorených rozhovoroch oboch protagonistiek.[3] Názov filmu odkazuje na dokudrámu Jane B. par Agnès V. z roku 1988. V nej Agnés Varda predstavuje štyridsaťročnú múzu a módnu ikonu, zatiaľ čo Charlotte zachytáva svoju takmer sedemdesiatpäťročnú matku s nádejou, že sa počas nakrúcania viac zblížia. Po svetovej premiére na MFF Cannes vyčítali autorke niektorí*é kritici*čky okrem iného aj chladný režijný prístup. A hoci je pravda, že rozhovory dvoch dospelých žien oplývajú skôr inteligenciou a nadhľadom než sentimentalitou, snímka je vystavaná mimoriadne citlivo. Je potrebné sa pýtať: ak by to bolo inak, nestratila by sa autenticita filmu, ktorým sa režisérka (zdá sa primárne) pokúša definovať svoj súčasný vzťah s matkou a nachádzať ich vzájomnosť?
Trojuholník smútku (r. Ruben Östlund)
Švédsko, Francúzsko, Veľká Británia, Nemecko, 2022, komediálna dráma, 142′, ASFK (29. september)
Model Carl (Harris Dickinson) a jeho partnerka
influencerka Yaya (Charlbi Dean) sú pozvaní na luxusnú výletnú plavbu pre
bohatých ľudí. Spoločnosť im robí starý mládenec hľadajúci životnú lásku (Ralph
Schicha), ruský hnojivový magnát Dimitry (Zlatko Buric) či večne opitý
kapitán bľabotajúci politické heslá (Woody Harrelson). To, čo sa spočiatku
zdalo instagramovateľné, sa končí katastrofálne a v dôsledku nečakanej
udalosti sa prejavujú skutočné charaktery cestujúcich. Trojuholník smútku
je sčasti katastrofický film, sčasti dráma i triler o prežitie a absolútna
čierna komédia v troch dejstvách. Švédsky režisér, scenárista
a strihač Ruben Östlund sa kriticky pozerá aj na svet mužskej módy – názov
filmu odkazuje na priestor medzi obočím a koreňom nosa, ktorý si modeli dávajú
často vyplniť botoxom. Autor za túto štipľavo satirickú apokalyptickú kritiku genderových
rolí, spoločenskej hierarchie a opojnej sily moci získal Zlatú palmu na
tohtoročnom MFF Cannes.[4] A ako je
pri Östlundových filmoch zvykom, aj jeho prvý anglicky hovorený titul vás nielen
rozosmeje a šokuje, ale aj prinúti premýšľať a vidieť svet z iných
perspektív. Pre snímku príznačný kontrast medzi krásnym a chorobne
skľučujúcim zvýrazňuje aj kamera Fredrika Wenzela.[5]
[1] Jessica Kiang, ‘One Second’ Review: Zhang Yimou’s Lovely, Poignantly Imperfect Tribute to the Delight and the Delusion of Cinema, variety.com, 19. 9. 2021.
[2] MFF Karlovy Vary
[3] MFDF Ji.hlava
[4] Ide o druhú Östlundovu Zlatú palmu, prvú získal v roku 2017 za film Štvorec (The Square).
[5] V článku pracujem s oficiálnymi anotáciami, tlačovými správami, presskitmi a inými dostupnými informáciami o vybraných filmoch.
