KILLING EVE
Season 1 (8 dielov), BBC AMERICA, 2018
Špionážny seriál Killing Eve je voľnou adaptáciou poviedok Luka Jenningsa s názvom Codename Villanelle. Do seriálovej podoby ich scenáristicky spracovala skvelá Phoebe Waller-Bridge, divákom známa najmä z jej úspešného seriálu Fleabag (BBC Three, 2016).
Seriál je príbehom o dvoch výnimočných ženách. Agentka britskej tajnej služby Eve Polastri (Sandra Oh, známa najmä zo seriálu Grey’s Anatomy) je svojou prácou znudená. Nikto ju neberie vážne až do momentu, kedy sa dostane k prípadu mladej nájomnej vrahyne Villanelle (Jodie Comer). Vo vedení novej akcie má Eve za úlohu vystopovať tajomnú vrahyňu a ľudí, pre ktorých pracuje. Villanelle však nie je len taký obyčajný zloduch. Hra na mačku a myš sa môže začať…
Špionážne thrillery skoro nikdy neobsadzujú do oboch týchto typov postáv (mačka aj myš) ženy. Seriály ako Mindhunter (Netflix, 2017),Fargo (FX, 2017) alebo megaúspešný Narcos (Netflix, 2017) stavajú na podobnom základe, no ani jeden z nich si nedovolil do hlavných postáv ako hrdinu aj záporáka obsadiť ženu. Nielen preto je Killing Eve výnimočný.
Villanelle si bez opýtania vystrieľala zaslúžené miesto medzi najlepšími psychopatmi, nájomnými vrahmi či záporákmi filmového a televízneho sveta. Nie je to len ďalšia femme fatale v obtiahnutých večerných šatách. Nepije suché martini a ak ju niekto zraní, tečie jej krv. Je šarmantná, vtipná, ľudská, queer[1] a zároveň aj trochu psychopat. Eve je ňou posadnutá natoľko, že to značne ovplyvňuje jej osobný aj rodinný život a táto posadnutosť sa čoskoro stane obojstrannou.
Vzťah medzi ženami je od začiatku komlikovaný, vyhrotený a elektrizujúci. Na obrazovke sa počas celého seriálu spoločne objavia len niekoľko krát, no zakaždým je stretnutie napínavé, vzrušujúce a niečím tak trochu zvláštne. Eve na Villanelle fascinuje ľahkosť, s akou pracuje a uznanie, ktoré si za dobre odvedenú prácu zasluhuje. Jej prináša práca veľkú radosť, no napriek všetkej snahe skoro žiadne uznanie. Žije v šťastnom manželstve, ale niekde vo vnútri túži po animálnej voľnosti Villanelle. Tá zas na druhej strane žije osamelým životom, ktorému chýba hlbší zmysel. Hrdinky sú vzájomným zrkadlovým odrazom. Každá z nich v ňom vidí to, čo by v živote chcela dosiahnuť. Sledovať vývoj tohto vzťahu je vtipné a zaujímavé. Ženská rafinovanosť a túžba po pomste majú občas úplne inú podobu ako pomsta mužského hrdinu. Villanelle nepošle Eve ako výstrahu odrezaný prst, ale luxusné oblečenie, ktoré jej sadne tak, ako nič predtým.
Kritici a internetoví fanúšikovia nevedia seriál vynachváliť práve pre takto netradične poňaté postavy žánru špionážneho televízneho seriálu. Treba však spomenúť, že Killing Eve okrem rodovej rôznorodosti obsadenia nezabúda ani na etnickú a vekovú diverzitu či otvorenosť sexuálnej orientácie postáv. Každý je tak trochu “queer” a je to super. Šéfka Eve, Carolyn Martens (Fiona Shaw), je uznávaná pani agentka, ktorá nemá problém stráviť noc so starým známym počas toho, ako s Eve v Moskve vyšetrujú vraždy Villanelle. Skvelou policajtkou nemusí byť len pani Smithová (Angelina Jolie), ale aj černoška či aziatka. Možno sú to pre niekoho nepodstatné detaily, ale pre skupiny, ktorých sa to týka, je to veľký krok vpred. Vidieť ich príbehy a postavy reprezentované na takejto úrovni je zásadným posunom do novej a inkluzívnej budúcnosti filmových a televíznych postáv.
Vynikajúco “suchý” anglický humor srší z každej strany scenára, no tiež zo strihovej skladby. V najviac vypätých akčných scénach zabíjania stačí pohľad Villanelle alebo jediná veta, ktorá nabúra pracne vystavanú napínavú atmosféru a otočí ju úplne hore nohami. Jemný cynizmus sa dá nájsť aj v hudobnej dramaturgii. Niektorými scénami sa miestami nesú texty piesní ako I could tell you but I’d have to kill you[2] alebo I was never born to lose, I belong to no party, suspicion clouds a man’s heart, when a woman is around[3]. Letmo tak naznačujú nebezpečenstvo, ktoré sa môže skrývať v akejkoľvek žene.
Seriál Killing Eve je jedinečný nie len búraním zaužívaných príbehových a rodových stereotypov, ale aj pre vysoký počet žien, ktoré stoja za kamerou a pri jeho tvorbe. Scenáristka, producentka a showrunnerka Phoebe Waller-Bridge od začiatku práce na tomto projekte vedela, že sa chce kreatívne zahrávať s diváckymi očakávaniami: „Bola som si vedomá toho, že prevraciam zaužívané rodové stereotypy, ale nebolo to niečo, čo som sa snažila robiť vedome. To, čo je pre mňa vždy dôležité, je napísať postavy tak, aby boli autentické, ale zároveň, aby vedeli prekvapiť. A najlepšie na tom je, že muži v tomto príbehu (aj tí dobrí) stále podceňujú alebo vôbec nepochopia podstatu Villanelle. Ani na sekundu im nenapadne, že by mohla byť pre nich hrozbou. Každá žena na svete si pritom aspoň na zlomok sekundy pomyslí, že muž s ktorým je práve na rande alebo ktorého náhodne stretla v podchode, môže byť pre ňu hrozbou. To je niečo, s čím ako žena rátate neustále, ale muži nie. A to je návnadou Villanelle.“[4]
A práve preto je Villanelle najlepším a najrafinovanejším televíznym zloduchom. Svet rád podceňuje ženy – nevidí tie, ktoré by ich boli schopné zabiť a nevidí ani tie, ktoré by takéto vrahyne dokázali zastaviť. Spôsob, akým Villanelle pracuje a ako k tomu cielene využíva rodové stereotypy, jej spôsoby a ženskosť, to všetko zastiera jej korystiam (ale aj divákom) zrak od toho, aby sa jej naozaj báli.
Je osviežujúce vidieť tak rôznorodé ženy zastúpené v televíznom formáte aj v takto dôležitých úlohách. Škoda, že aj na Slovensku takýchto postáv nevzniká viac. Tu sa zatiaľ môžeme „tešiť“ len na druhú sériu Mileniek…
[1]queer – v minulosti termín s negatívnym podtextom používaný na označenie homosexuála. V súčasnosti je však tento termín používaný LGBTQ aktivistami a komunitou na zastrešenie sexuálne marginálnych kultúrnych sebaurčení alebo identít.
[2]Pieseň: I Could Tell You But I’d Have To Kill You, interpret: Unloved
[3]Pieseň: When A Woman Is Around, interpret: Unloved
[4]Citát z rozhovoru pre NY Times
