Krátky film Neptún je koláž archívneho materiálu, ktorý zobrazuje vymyslenú spomienku. Hučiace nebesá sprevádzajú čierny obraz, ktorý praská a materiál prehlbuje. S archívom som sa rozhodla pracovať z jednoduchého dôvodu. Točiť krátky film, hoci i na päť minút, stojí peniaze, ktoré nemám. Je to ekologické a bez sporov. (Prítomné sú len vnútorné konflikty.) Keď som na jeseň navštívila Eduarda Grečnera kvôli krátkemu dokumentárnemu filmu, neprestajne poukazoval na to, že ma nepočuje a miestami ani nevidí. Skrývam sa vždy za toho najvyššieho, ak musím prehovoriť sú to vety útle, väčšinou ma pri tom bolí brucho a som priveľmi potichu. Recyklovaný film, ktorý bol spočiatku predmetom praktickosti, sa prekvapivo a absolútne nechtiac stal veľmi oslobodzujúcim režijným pokusom.

NÁMET, SCENÁR A RÉŽIA – TEREZA DODOKOVÁ

STRIH – TOMÁŠ FIGURA

HLAS predstavuje scudzujúci element, hoci patrí mne, svoj hlas nepoznám, nemám k nemu vzťah.

OBRAZ je intuitívny.

1. Tma.

ŽENA
Veľa si nepamätám, mnoho dní i seba.
Myslím, že som bola nižšia, útlejšia.
Teraz mám ruky takmer po zem.
No z hlbokej oblohy sa mi točí hlava.

2. Vidíme obraz ako predstavu. Je narušený chybami, praská. Ukazuje sa nám stará stavba v Levoči, avšak miesto, ktoré budujem a predvádzam je mesto nekonkrétne, neexistujúce.

ŽENA
Nedočiahnem.

3. Budovu pohltí biely mrak preexponovaného filmu, materiál je poškodený, má v sebe rôznu škálu bubliniek, vlasov, máp, jeho povaha sa neprestajne mení, vlní, až sa napokon prelieva do tmy.

ŽENA
Otváram knihu kdesi uprostred.
Je mi zima, no i tak čítam.
Nechcem byť so sebou, so svojím obrysom.

4. Štruktúra plná chýb tancuje v obraze.

ŽENA
Medzi zatvorenou a otvorenou dušou, existuje duša, ktorá sa otvára.
Medzi nehybnosťou sediaceho človeka a pohybom toho istého keď beží, je vztýčenie.
Jeho postoj keď vstáva mení vnútro.
(Listovala som knihou Bergsonových esejí a narazila som na text o duši, jej pohybe. Časť textu som stihla prepísať, následne však záložka odletela a vety som si nezapamätala. A teda klamem. Prepísala som zhluk zmätku.)

5. V obraze sa zobrazujú a strácajú ľudia. Pojedá ich obraz.
6. Obraz sa zahladí na oblohu, ktorý praská, strihne sa do kríku rastlín, ktoré pôsobia ako z iného sveta.
7. Sledujeme pohľad z idúceho vlaku. V skle sa odráža hlava osoby, za sklom sa v rýchlosti ukazujú stromy a pole.
8. Profil mladého dievčaťa.
9. Dievča otočí hlavu smerom ku kamere a pozerá sa priamo do objektívu, do očí divákom.

ŽENA
Neviem koľko mám duší, ani ako to Bergson myslí.

10. Dievča v obraze sklopí oči.

ŽENA
Nepripadám si naozajstná.
Možno nemám žiadnu dušu.
Som ozvenou.

11. Dievča si zakryje tvár závojom a pozerá do neba. Následne šatku sníme a prekrýva ňou kameru. Jej oči v tesnej blízkosti však spod závoja presvitajú.

ŽENA
Stláčam päste, nechty tisnem do dlaní.
Zostávajú mi na nich ružové mesiačiky.

12. Pohľad na divoké kvety v záhrade.
13. Fragmenty plávajúcich žien, kruhov v obraze, hora.
14. V archívnom zábere sa zobrazuje záber digitálny, Archívny ho rámuje. Obraz v obraze.
15. Zhmotňuje sa mrak. Zelený iskričkujúci mrak tancuje na ťažkých oblakoch. Neptún je zhluk plynov.  Obraz s funkciou vyrušenia. Na pozadí sa pohybuje krajina. Mrak putuje kopcami.
16. V obraze sú preexponované postavy. Nik nemá zreteľnú tvár. Prechádzajú sa, kameru si všímajú.

ŽENA
Nerozoznávala som tváre.
Nikoho som nepoznala a oči mi zaliala voda.

17. Kamera padá, obraz sa v rýchlosti mení, rozmazáva.

ŽENA
Snívalo sa mi, že som bola na Neptúne.
Nebol modrý, nepamätám si farby.

18. Opäť sedíme vo vlaku, z padavej kamery a nejasnosti obrazu pozorujeme krajinu za sklom. Sme od nej odpojený.

ŽENA
Bola tam záhrada, ktorú sme mali u starej mami na chalupe.

19. Dievča, ktoré sa už zobrazovalo v predchádzajúcich záberoch sa skláňa nad vysokými kvetmi. Prispôsobujú sa jej pohybom. Dievča je nežné, rovnako ako záhon, v ktorom sa ukazuje.

ŽENA
Nestretla som však ani jedného mravca.
Zvykli po mne loziť, štekliť ma po chrbte.

20. Sledujeme kruhový objekt, skalu a more. Obraz je vyrezaný do kruhu. Má tvar planéty.

ŽENA
Neptún sa v minulosti volal
Janus, Lavevrrier, Oceanus, Herschel, Varuna.

ŽENA
Povedal mi to.

21. Dievča drží vlniacu sa závojovú šatku naproti vetru.

ŽENA
Janus, Lavevrrier, Oceanus, Herschel, Varuna.

22. Dievča sa skláňa nad kvetmi. Pohyb sa obracia. Má spätný efekt.

ŽENA
To čo som videla, nebolo skutočné.
No i tak som sa cítila viac svoja.

ŽENA
Bola som na Neptúne.

23. Obraz sa zahmlieva v nekonkrétnom materiáli, miestami je osvetlený, pôsobí hrejivo.

ŽENA
Bola som doma.

24. Zvuk prichádza do popredia. Prehlušuje videné.
25. Modrá, taká modrá, ktorú Yves Klein prehlásil za svoju, praská a pokrýva celú plochu.
26. V tme sa zobrazí názov filmu NEPTÚN, text nesie farbu predchádzajúceho políčka.
27. Vo filme boli použité materiály z projektu RODINNÉ ARCHÍVY.
28. Zvuk – NASA sound of Neptune
29. Sekvencia mraku – Pixabay databáza
30. Poďakovanie – Peter Balko, Rastislav Boroš, Marek Šulík, Dominik Fabian, Ondrej Podolák
31. Ateliér scenáristiky
32. Pedagogické vedenie – Peter Balko, Rastislav Boroš
33. FTF VŠMU 2019

Film Neptún je aktuálne súčasťou súťažnej prehliadky pohyblivých obrazov INÉ VÍZIE SK.