Johana Ožvold prichádza s poetickou odyseou experimentálneho zvuku. Chce poukázať na hranicu medzi hudbou a zvukom. Snaží sa hľadať tú povestnú hranicu, ktorú konzervatívni poslucháči už majú v merku, a tí alternatívni ju posúvajú ešte ďalej. Záleží len od diváka či poslucháča, v ktorom tábore sa ocitne. Je však takmer isté, že po zhliadnutí tohto filmu aj tá konzervatívna strana dá alternatívnej elektronickej hudbe aspoň šancu.
Režisérka Johana Ožvold absolvovala filmovú réžiu na FAMU v roku 2016. Momentálne pracuje ako kurátorka v Národnom filmovom archíve v Prahe. V divadle sa objavuje ako herečka, improvizátorka, hudobníčka a režisérka. Jej umeleckú polyhistóriu vo filme cítiť na každom kroku. Jej študentské a krátke filmy získali niekoľko ocenení na festivaloch a od roku 2015 Johana pracovala na svojom debutovom celovečernom dokumentárnom filme The Sound Is Innocent.
Už prvé zábery zaujmú špecifickou atmosférou, kompozíciou a poetikou. V každom jednom je totiž nosným zvuk. Delí obrazy svojou rozdielnosťou. V niektorých záberoch je to len šum obrazovky, na ktorej sa reprodukovaný obraz zjaví, v iných zas minimalistické šušťanie stužky pripnutej na pustenom ventilátore. Režisérka sa v obrazoch pohybuje ako Panna zázračnica v Uhrovom filme. Jednoznačne do celej koncepcie zapadá a dokument dotvára do jeho plnosti.
Prehovor hlavných protagonistov vôbec nevyčerpáva, práve naopak. Pri všetkom, čo sa v obrazoch výpovedí deje, sa hlavná idea dostáva slovami a sprievodnými zvukmi divákovi naozaj hlboko pod kožu. Nie je to obyčajná história elektronickej hudby, akú by sme si možno pozreli na Netflixe či na náučných kanáloch. Táto snímka nám ukazuje filozofický podtón a výnimočnú esenciálnu podstatu elektronickej hudby alebo zvukov. Tvorí ju komunita nadšencov a k téme Johane prispel určite manžel Martin Ožvold, ktorý sa experimentálnym zvukom okrem iného venuje.
Martin pracoval pri filme na pôvodnej hudbe, zvukovom dizajne a ako kurátor. O práci na filme hovorí: „Moja práca sa začala v okamihu výberu protagonistov. Bol som akýmsi kurátorom hlavných aktérov. Pre mňa títo umelci stelesňujú rôzne prístupy, ktoré nám umožňujú odkryť rozmanité možnosti spojené s tvorbou hudby. Organizácia zvukového materiálu vo filme samotnom osciluje medzi svetmi zvuku a hudby – na hranici, ktorá v skutočnosti neexistuje.“ (zdroj: TS)
Hranicu medzi zvukom a hudbou však nemožno pokladať za jedinú kontroverziu. Film mi pripomenul jednu pradávnu výstavu v zahraničí. Spomínam si však už len na pocit z nej. V obrovskej miestnosti boli rozmiestnené plátna, na ktorých sa premietali rôzne videoklipy, a v miestnosti boli ľubovoľne rozložené slúchadlá. Niekedy sa stalo, že si návštevník vzal slúchadlá, ktoré k vizuálu nepatrili, no aj tak to celé dávalo zmysel. Zvuky a hudba vo filme The Sound Is Innocent pridávajú obrovskú hodnotu. Sám film mi pripomína jednu výstavu, ktorou sa divák prechádza a pritom nemusí vôbec vstať zo sedadla v kine.
Zážitok dotvárajú výpovede umelcov, producentov a hudobníkov, ktoré sú nekonvenčne zasadené do obrazoviek alebo na miesta, na ktorých by sme obraz naozaj nečakali. Režisérka sa hrá s hravosťou diváka a snaží sa získať jeho pozornosť. Dokonca sa o to snaží aj preto, aby spojila všetky elementy do jedného celku a vytvorila tak unikátne filozofické dielo o vzniku či prapôvode nášho vnímania zvukov.
„Vždy som sa zaujímala o filozofickejšie otázky týkajúce sa umenia a hudby: Kedy sa zvuk stane hudbou? Čo je to hluk? Verila som, že film ako médium dokáže vytvoriť nový a jedinečný svet mimo reality. Snímka The Sound Is Innocent sa hrá so zvukovými i s vizuálnymi prostriedkami a prepája fyzicky odpojené hudobné svety do jedného priestoru,“ (zdroj: TS) filozofuje o zvuku a filme samotná režisérka.
Myslím si, že s filmom The Sound Is Innocent prichádza nový rozmer porozumenia hranice medzi zvukom a hudbou. Otázka je, či by tam vôbec hranica mala byť a či to tak trochu nie je koniec koncov symbióza. V prípade tohto filmu symbióza ešte ďalších mnohých faktorov, ktoré ho robia výnimočným a prístupným aj pre bežného diváka, hoci je z neho cítiť naozajstnú chuť filmovo-hudobnej avantgardy.
