Nové číslo časopisu pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon 2/2017 sa venuje vzťahu spirituality a filmu.
Jeho ústrednú tému určuje aktuálna reflexia tvorby významného ruského režiséra Andreja Tarkovského ako tvorcu filozofujúceho prostredníctvom jazyka filmu. Časopis tiež otvára tému povojnových previerok slovenských filmárov, publikuje diskusiu o filme Márie Rumanovej Hotel Úsvit a široký záber tém ponúka v rubrike filmových a literárnych reflexií.
Časopis otvára recenzovaná rubrika Studium s rozsiahlou témou povojnových previerok slovenských filmárov z pera filmovej historičky Petry Hanákovej. Autorka sa podľa vlastných slov venuje „otázke previnení proti národnej cti, morálnej skúsenosti z prvých čistiek slovenského filmu, ako aj téme transformácie spoločnosti Nástupu na Slofis.“ V nasledujúcom texte tejto rubriky právnik Tomáš Mészáros pomenúva metódy interpretácie troch rôznych oblastí – filmu, dejín a práva na príklade snímky Patriotka (1979) nemeckého režiséra Alexandra Klugeho, významného filmového aktivistu a jedného zo signatárov Oberhausenského manifestu, ktorý Kino-Ikon publikuje v nadväznosti na minuloročnú prehliadku Nemecká jeseň v bratislavskom Kine Lumière.
Centrom témy spiritualita a film je rubrika Dvojdotyk s aktuálnou reflexiou tvorby Andreja Tarkovského od petrohradského filmového vedca Igora Jevlampijeva. Autorov pokus preniknúť do režisérovej obraznosti i zložitého a často paradoxného myslenia otvára celkom nový pohľad na jeho filmy. Dialogicky na Jevlampijevovu štúdiu nadväzuje text filmového teoretika Juraja Oniščenka, v ktorom skúma dialektiku času a univerza v Tarkovského diele. Téma spirituality sa preniesla aj do rubriky filmových a literárnych reflexií. Archetypálne a formálne aspekty spirituálneho filmu sleduje Marcel Šedo, spirituálnemu účinku filmovej formy vo filme Václava Kadrnku Křižáček (2017) sa venuje Andrej Chovanec. Rubrika reflektuje aj ďalšie témy, napríklad populárne žánre v talianskej kinematografii v 50. až 70. rokoch minulého storočia, hongkonský film po roku 1997, postsocialistickú exotiku v kinematografii či vzťah intímneho, súkromného a verejného vo filmoch českej dokumentaristky Heleny Třeštíkovej. Rubrika Ad Fontes prináša zasa text francúzskeho filmového kritika Roberta Benayouna venovaný snovým víziám vo filme.
Od minulého roka uvádza časopis v Kine Lumière programovú sekciu Kino-Ikon Choice, ktorá vznikla so zámerom otvoriť sériu diskusií odborníkov, tvorcov i verejnosti o pozoruhodných súčasných slovenských dielach v slovenskej kinodistribúcii. Po premiérovom predstavení filmu Martina Kollara 5 October (2016) tentoraz sekcia predstavila dokument Hotel Úsvit (2016). V aktuálnom čísle časopis publikuje diskusiu o filme, ktorú viedla filmová teoretička Mária Ferenčuhová a zúčastnili sa jej režisérka filmu Mária Rumanová, producent Ivan Ostrochovský, filozof a estetik Peter Michalovič, filmový teoretik a estetik Juraj Oniščenko a sociológovia Zuzana Révészová a Roman Džambazovič. Slovenskému filmu sa venuje aj rubrika Za okrajom, v ktorej filmový publicista Pavel Branko reflektuje debut režiséra Györgya Kristófa Out (2017). Súčasťou časopisu Kino-Ikon 2/2017 je opäť filmový občasník študentov umeleckej kritiky a audiovizuálnych štúdií FTF VŠMU Frame, tentoraz sa jeho témou stal Ohraničený priestor.
zdroj: SFÚ
