V čase, keď sa od klimatickej konferencie COP26 v Glasgowe očakáva urýchlenie aktivít a záväzkov s cieľom udržania globálneho oteplenia do 1,5 °C, je namieste reflektovať aj dianie v slovenskej audiovízii v oblasti udržateľného nakrúcania. Od zlomového bodu v roku 2018, keď sa Slovenská filmová agentúra zapojila do európskeho projektu Green Screen, ubehli tri roky a projekt sa aktuálne nachádza v svojej finálnej fáze. Preto je vhodný čas na krátku rekapituláciu toho, čo sa (nielen) za tieto roky podarilo urobiť na zníženie negatívneho dopadu na životné prostredie a čo nás nevyhnutne čaká ďalej.
S neustálym rastom priemernej globálnej teploty a čoraz intenzívnejšími a pravidelnejšími extrémnymi výkyvmi počasia začal aj filmový priemysel hľadať spôsoby znižovania uhlíkovej stopy. Hoci nejde o jednu z najznečisťujúcejších oblastí, jeden film s rozpočtom nad 70 miliónov dolárov vyprodukuje v priemere 2840 ton CO2e, ako sa uvádza v štúdii A screen new deal: a route map to sustainable film production. To sa rovná ročnej spotrebe elektrickej energie 850 domácností vo Veľkej Británii alebo spáleniu 1450 ton uhlia. Podľa minuloročnej štúdie francúzskeho zoskupenia Ecoprod s názvom ENVIRONMENT & CLIMAT: New challenges for the audiovisual industry emitoval v roku 2018 francúzsky audiovizuálny priemysel 315 000 ton CO2e. Toto číslo dokonca nezahŕňa streaming a jednoduchým prepočtom zistíme, že ide o ekvivalent ročnej spotreby elektrickej energie približne 94 000 domácností vo Veľkej Británii.
Ekologické nakrúcanie reaguje na vyššie uvedené čísla a predstavuje aktívnu snahu o zníženie negatívneho vplyvu filmovania na životné prostredie, hlavne zníženie uhlíkovej stopy, spotreby energie, spotrebovaného materiálu a množstva vytvoreného odpadu. Týka sa všetkých oblastí výroby filmu vrátane dopravy, techniky, výpravy, cateringu, zdrojov elektrickej energie, ubytovania či postprodukcie. Keďže ide v istom zmysle o nadprácu členov štábu nad rámec zákonných povinností, začali európske filmové fondy a agentúry rôznymi spôsobmi podporovať ekologickejšiu výrobu audiovizuálneho obsahu. Najčastejšie ide o manuály ekologického nakrúcania obsahujúce zoznam odporúčaných environmentálnych opatrení, špeciálne uhlíkové kalkulačky určené pre audiovizuálnu tvorbu, environmentálne certifikáty ekologického nakrúcania, bodové zvýhodnenie žiadostí o dotáciu alebo finančný bonus. Ako najambicióznejší príklad spomeniem nemecký filmový fond regiónu Hamburg a Šlezvicko-Holštajnsko, ktorý od roku 2020 vyžaduje od všetkých majoritne nemeckých podporených projektov splnenie základných ekologických kritérií.
Okrem rôznych individuálnych snáh sa téme udržateľného nakrúcania na Slovensku systematicky nevenoval nikto až do roku 2018, keď vznikla Slovenská filmová agentúra. Tá sa hneď zapojila do európskeho Interreg projektu s názvom Green Screen, ktorý združuje osem európskych partnerov s cieľom zlepšenia praxe a pravidiel na podporu ekologického nakrúcania. Aj napriek kapacitnej poddimenzovanosti sa agentúre podarilo v priebehu troch rokov zorganizovať viacero tematických podujatí, vrátane online workshopu vedeného Philipom Gassmanom, popredným európskym odborníkom na tému udržateľného nakrúcania. Medzi ďalšie aktivity agentúry patrí vytvorenie výzvy na podporu zeleného nakrúcania, vypracovanie podrobného manuálu trvalo udržateľného nakrúcania a databázy dodávateľov ekologických služieb a produktov. Očakávaným prírastkom je európska uhlíková kalkulačka s názvom Eureca, ktorá vzniká ako súčasť projektu Green Screen pod záštitou Flámskeho audiovizuálneho fondu, organizácie Promálaga a Slovenskej filmovej agentúry. Verejnosti by mala byť prístupná začiatkom budúceho roka.
Hoci ide o veľmi dôležité kroky a aktivity zo strany agentúry, zvyčajne sa o ne zaujíma iba malá skupinka slovenských filmárov a filmárok, pričom väčšina z nich sa na jednotlivých podujatiach opakovala. Aj pod vyššie spomínanú výzvu sa podpísalo iba 22 ľudí a 3 organizácie. Udržateľné nakrúcanie zatiaľ stále nepatrí medzi hlavné témy slovenskej audiovízie. V istom zmysle je pochopiteľný nezáujem mnohých tvorcov a tvorkýň, keďže jednoducho nemajú dôvod sa tým zaoberať, pokiaľ ich tá téma osobne nezaujíma. Preto ak chceme výraznejším spôsobom znížiť negatívny dopad slovenskej audiovízie na životné prostredie, je nevyhnutná participácia najdôležitejších subjektov v tejto oblasti, a to najmä Audiovizuálneho fondu, Rozhlasu a televízie Slovenska a súkromných televízií Markíza a Joj.
Keďže Audiovizuálny fond organizačne zastrešuje Slovenskú filmovú agentúru, bol do témy od začiatku vtiahnutý. Prvý oficiálny signál záujmu prišiel v roku 2020, keď sa v štruktúre podpornej činnosti uvádzal dlhodobý cieľ „proces ekologizácie filmovej produkcie a audiovizuálneho priemyslu“. V roku 2020 fond plánoval „podrobnejšie rozpracovať stratégiu ekologizácie audiovizuálneho priemyslu na Slovensku vo vzťahu k podpornej činnosti s uplatňovaním kritérií pre kontinuálne znižovanie negatívnych dopadov produkcie audiovizuálnych diel na životné prostredie“. Odvtedy sa v praxi pravdepodobne aj pre pandémiu nič nezmenilo, ale v najbližších dňoch očakávame zverejnenie štruktúry podpornej činnosti na rok 2022, v ktorej by sa podľa slov Zuzany Bielikovej, manažérky Slovenskej filmovej agentúry, mal objaviť posun v tejto téme. Dúfajme, že čo najmarkantnejší.
Z môjho pohľadu je dôležité začať v prvom rade zbierať údaje o uhlíkovej stope slovenských filmov, čo sa dá dosiahnuť aj spôsobom, aký si zvolil napríklad Flámsky audiovizuálny fond. Ten podmienil vyplatenie poslednej splátky dotácie vo výške 10 % vyplnením vlastnej uhlíkovej kalkulačky. V našom prípade by túto funkciu mohla zohrať pripravovaná kalkulačka Eureca a jej vyplnenie by sa mohlo stať súčasťou vyúčtovania dotácie. Keďže by išlo o novú povinnosť pre žiadateľa o dotáciu, tak na uľahčenie povinnosti by mohol fond ponúkať dotáciu na zamestnanie eko-konzultanta, ktorý by okrem snahy o čo najekologickejšiu výroby zodpovedal aj za vyplnenie tejto kalkulačky. Takýto postup zvolil napríklad regionálny nemecký fond MFG Baden-Württemberg, ktorý ponúka dotáciu na zamestnanie eko-konzultanta do výšky 5000 €. Prípadne po vzore sesterského Fondu na podporu umenia by na úvod stačilo do žiadosti zaradiť vyplnenie kolónky o plánovaných environmentálnych opatreniach. Uvedené informácie by mali čisto informatívny charakter bez vplyvu na hodnotenie projektu, vďaka čomu by fond získal spätnú väzbu od filmárskeho prostredia a zároveň ho pripravil na ďalšie kroky zo strany fondu v tejto téme.
Rýchlosť, s akou Audiovizuálny fond reaguje na súčasnú environmentálnu krízu, je nedostatočná, avšak v porovnaní s verejnoprávnou televízou aspoň nejaká. Rozhlas a televízia Slovenska zatiaľ nijakým spôsobom nereflektuje ekologickú stopu svojho fungovania, pričom v niektorých krajinách práve verejnoprávni vysielatelia patria k priekopníkom ekologizácie audiovizuálneho priemyslu, ako napríklad BBC alebo France TV. Dokonca aj v Českej televízii sa už začína riešiť otázka udržateľnosti. RTVS svojím postavením, objemom tvorby, ľudskými kapacitami a financiami zohráva nezastupiteľnú úlohu v tejto oblasti a v prípade dobre nastavených environmentálnych pravidiel by mala okrem internej výroby dosah aj na mnohých externých tvorcov a tvorkyne vďaka početným koprodukciám s nezávislými producentmi. Hoci verejnoprávny vysielateľ zápasí s mnohými inými problémami, nezostáva nič iné, len postupne vytvárať tlak zo strany jednotlivcov aj inštitúcií na zavedenie ekologickejších postupov výroby.
Donedávna ani súkromné televízie nejavili žiadne známky snahy o zníženie svojho ekologického dopadu. O to prekvapivejšia bola pre mňa informácia, že pred niekoľkými týždňami sa skupina CME vlastniaca aj televíziu Markíza stala ako prvá z regiónu strednej a východnej Európy súčasťou konzorcia albert international, ktoré združuje partnerov z celého sveta s cieľom ekologizácie audiovizuálneho priemyslu. Podľa oficiálnej správy česká TV Nova, patriaca tiež pod skupinu CME, začala aplikovať rôzne environmentálne opatrenia a spolupodieľala sa aj na príprave českého manuálu zeleného natáčania. Generálny riaditeľ TV Markíza Matthias Settele vyhlásil: „Iniciatívu zeleného filmovania budeme v nasledujúcich mesiacoch implementovať do všetkých produkcií Markízy ako náš príspevok k lepšej klíme.“ V tomto momente je ťažké posúdiť, čo to bude v praxi znamenať – či pôjde len o kozmetické úpravy alebo zásadnejšie zmeny fungovania. V každom prípade je účasť súkromných televízii pri štandardizácii ekologického nakrúcania zásadná a na tomto záväzku zo strany TV Markíza je možné stavať pri ďalších debatách o ekologizácii našej audiovízie.
Pre zmenu zaužívanej praxe je nevyhnutné vzdelávať ako filmových profesionálov a profesionálky, tak aj študentov a študentky filmových študijných programov. Najvplyvnejšou inštitúciou v tejto oblasti je Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave, liaheň všetkých filmových profesií – od réžie, scenáristiky a produkcie cez kameramanskú tvorbu, zvukovú a strihovú skladbu až po vizuálne efekty, animovanú tvorbu a audiovizuálne štúdiá. Za pozitívny krok preto považujem zaradenie nového semestrálneho predmetu Green film otvoreného pre všetkých študentov, ktorý vyučuje doktorand na Katedre produkcie a distribúcie Nazarij Kľujev. Smutnou realitou je však zaradenie predmetu ako voliteľného a z toho vyplývajúci vysoký nezáujem, konkrétne päť zapísaných študentov. Rovnako nešťastná je aj nedomyslená obsahová náplň predmetu, keďže v polovici zimného semestra sa stále nevie, akým spôsobom bude výučba v zimnom semestri (!) prebiehať. Doteraz sa nekonala ani jedna hodina a aktuálne sa uvažuje nad zorganizovaním jednorazového workshopu. Tento predmet by mal byť z môjho pohľadu povinným nielen pre študentov produkcie, ale v ideálnom prípade pre študentov všetkých odborov, keďže ide o celkovú zmenu myslenia v tvorbe a na úspešné zavedenie princípov ekologického nakrúcania sú dôležité všetky zložky filmového štábu. Na tomto mieste sa zároveň žiada povedať, že aj samotná vysoká škola by mohla ísť príkladom a začať sa aktívne zaoberať svojim environmentálnym dopadom a krokmi na jeho zmiernenie.
Napriek pomalému postupu väčšiny je povzbudivé, že sa v priebehu posledných troch rokov nakrútili minimálne tri celovečerné hrané filmy, ktoré sa snažili aplikovať praktiky ekologického nakrúcania. Ide o filmy Stand-up, Slúžka a Láska hory prenáša, pričom všetky menované ešte len čaká kinopremiéra. Pri prvom spomenutom filme ide o zásluhu producentky Kataríny Krnáčovej, pri zvyšných dvoch producentiek Radky Babincovej a Simony Bago Mócikovej. Aj vďaka týmto osobám sa téma dostáva do popredia a do praxe, zbierajú sa kolektívne skúsenosti a filmári a filmárky sa začínajú učiť nové metódy práce. Hoci nás čaká ešte dlhá cesta, transformácia našej spoločnosti vrátane audiovizuálneho priemyslu je nevyhnutná. Kľúčová je však rýchlosť, s akou nastane.
