Panel o slovenskom animovanom filme v rámci Týždňa slovenského filmu 2018 výstižne načrtol situáciu, v akej sa súčasný animovaný film nachádza. Ako príspevky, tak aj následná diskusia ukázali, že táto sféra slovenskej kinematografie stále trpí istými rozpormi.

Príspevok režiséra a producenta animovaných filmov, Juraja Krasnohorského bol síce skôr prezentáciou Asociácie Producentov Animovaného Filmu, no keďže APAF združuje väčšinu aktívnych animátorov, popis činnosti a najmä súčasné aktivity celkom vystihujú, v akom stave sa tento priemysel nachádza. Kým generácia, ktorá sa etablovala v 90. rokoch a v kontexte aktívnych tvorcov ju nazývame „staršou“, sa udomácnila v obnovenej seriálovej tvorbe pre deti a tej „strednej“ sa zasa veľmi dobre darí v komerčnom sektore, ako aj vo festivalovom prostredí, „najmladšia“ generácia akoby stále tápala. Preto je najnovšou aktivitou APAFu seminár zameraný na scenáristiku a vývoj. V tomto smere je čitateľný jasný záujem producentov podporiť autorov s projektami, aby neuviazli v literárnej fáze. Z producentského pohľadu sa teda zdá, že slovenský animovaný film sa nachádza v relatívne dobrej kondícii.

Nie až tak optimistický pohľad poskytol príspevok Evy Šoškovej, v ktorom zhrnula uplynulý rok v animovanom filme. Menší počet zrealizovaných snímkov ešte nemusí znamenať niečo negatívne, keďže slovenskí tvorcovia aj producenti stále nemajú také kapacity, aby mohli „chŕliť“ filmy v rovnakých počtoch, ako väčšie krajiny, alebo krajiny so štedrejšou podporou. Naviac, menší počet krátkometrážnych filmov vyvažuje nárast seriálovej tvorby a preto by sa bilancia nemala obmedzovať iba na artové krátkometrážne filmy určené pre festivaly. Oveľa väčším problémom filmov za posledný rok je pokles kvality, či absencia témy. Z tohto pohľadu by mohli byť aktivity APAFu chápané, ako pružná reakcia na túto situáciu.

V následnej diskusii sa objavili témy, ktoré prirodzene vyplynuli z príspevkov. Najpodstatnejšou z nich je vnímanie animovaného priemyslu nie iba v kontexte filmu, ale aj využívania animácie v hraničných formách, akými sú videohry, či aplikácie a čo to znamená pre profesiu animátora. Z tohoto pohľadu je prirodzené, že animátor sa už nemusí a priori rovnať autor, či tvorca animovaného filmu a že absolventi odboru animácia si hľadajú uplatnenie aj mimo filmovú tvorbu.

Najväčšiu debatu rozprúdila téma kvality štúdia v Ateliéri animácie FTF VŠMU a či je pedagogické vedenie v súčasnosti vôbec schopné reagovať na aktuálne dianie a trendy v animácii. Či to už sú nové technológie, nové formy produkcie a distribúcie, alebo aspoň vízia, akým spôsobom zabezpečiť, aby bola výuka animátorského remesla dlhodobo aspoň udržateľná, keď už nie napredujúca.

Panel vo svojej podstate nenašiel žiadne riešenia. Skôr naznačil, akými rôznymi smermi komunita, ktorá na Slovensku animovaný film vytvára, uvažuje a má v úmysle ďalej ísť.

foto: SFTA © Miro Nôta/ Daniel Dluhý