Z CYKLU WE LOVE 90’S

V našej (a vami) milovanej rubrike o hororoch rokoch deväťdesiatych načíname druhú polovicu. V roku 1996 bola konštelácia hviezd zrejme priaznivo naklonená vymýšľaniu strašidelných príbehov, a tak je z čoho vyberať. Ako z tej kvalitnej, tak aj z guilty pleasure stránky. Na jednej strane tu máme lahôdky ako Od súmraku do úsvitu (From Dusk Till Down, r. Roberto Rodriguez), Diplomovú prácu (Tesis) budúceho majstra strachu Alejandra Amenábara či ďalšie giallo Stendhalov syndróm (La Sindrome di Stendhal) z dielne legendárneho Daria Argenta. A nezabudnime, že v roku 1996 Wes Craven resuscitoval slasher svojím Vreskotom (Scream). Peter Jackson stále pokračoval vo svojej hororovej vlne a priniesol z Nového Zélandu Prízraky (The Frighteners). Na tej druhej sa americkí tvorcovia rozhodli priniesť vlastnú verziu dokonalého francúzskeho triler-hororu Diabolské ženy (Les Diaboliques, r. Henri-Georges Clouzot) s názvom Diabolská lesť (Diabolique, r. Jeremiah S. Chechik) a na celej čiare pohoreli. Hellraiser IV: Pekelný jazdec (Hellrasier IV: Bloodline, r. Kevin Yagher, Alan Smithee) alebo Syndróm Pinocchia (Pinocchio’s Revenge, r. Kevin Tenney) patria zase medzi úžasné „previnilé zábavy“.

Vreskot (Scream, USA, 1996, Wes Craven)

Subžáner hororu slasher slávil najväčšie úspechy počas osemdesiatych rokov minulého storočia. Túto vlnu, keď sme boli svedkami nekonečného vraždenia teenagerov šialenými vrahmi, započal v roku 1978 John Carpenter svojím Halloweenom. Ďalší majster remesla Wes Craven priniesol svojho času oživenie slasheru v podobe nadprirodzenej bytosti menom Freddy Krueger v Nočnej more z Elm Street (A Nightmare on Elm Street). Inovácie mu neboli cudzie ani v nasledujúcej dekáde. Vreskot je neo-slasher s postmodernými prvkami a sebazhadzujúcim prístupom. Napriek tomu sú však zdrojom napätia predovšetkým krvavé vraždy a v kinách sme všetci pri jumpscare-och „vrieskali“ od strachu. Craven nezabudol ani na klasickú final girl (i keď nažive ostane viacero postáv), tentoraz sa volá Sidney Prescott a hrala ju vtedy nová scream queen Neve Campbell. Autor textu videl síce najskôr rovnako kvalitný druhý diel, ale to nebolo vôbec prekážkou v plnom vychutnaní si tohto inteligentného metafilmu.

Stendhalov syndróm (La Sindrome di Stendhal, Taliansko, 1996, Dario Argento)

Herečka Asia Argento sa kedysi pre médiá vyjadrila, že jej otec si dieťa urobil predovšetkým kvôli tomu, aby mal koho vo svojich filmoch mučiť. Nie je však zďaleka jedinou herečkou, ktorej postava v Argentových filmoch trpí. Jej postava Anna je policajtka, ktorá je počas vyšetrovania znásilnená, trpí oným Stendhalovým syndrómom a riešenie zápletky ju rozhodne nepoteší. Kvalitné krvavé giallo psychotrilery sa nenakrúcali iba v sedemdesiatych rokoch, Stendhalov syndróm dokazuje, že keď Argento chcel, vedel nakrútiť solídny film aj v neskoršom veku. Pokiaľ je pre vás subžáner giallo neznámym pojmom, berte toto dielo ako pozvánku k spoznaniu nielen Argentovej tvorby, ale aj celého tohto kinematografického smeru, predchodcu amerického slasheru. Mimochodom poctu žánru prejavil aj Edgar Wright v súčasnom filme Posledná noc v Soho (Last Night in Soho).

Diplomová práca (Tesis, Španielsko, 1996, Alejandro Amenábar)

Ak si na vysokej škole vyberiete tému s názvom „Násilie v audiovizuálnom priemysle“, treba dávať pozor na to, akých máte spolužiakov a kto sa vo vašej blízkosti pohybuje. Môže sa totiž stať, že pri pátraní po zdrojoch k vášmu textu narazíte na desivé materiály typu snuff filmy. A taktiež narazíte na prvú obeť šialeného vraha. Napríklad v projekčnej miestnosti na vašej škole. Na VŠMU či FAMU sa našťastie ešte nič podobné neodohralo (jedine že by to bolo starostlivo utajované), môžeme to však pripísať aj faktu, že tento Amenábarov debut, ktorý nakrútil ako 23-ročný, iba málokto pozná, a tak ho nemá kto napodobniť. Diplomová práca je napínavá od začiatku do konca, a tak jej odpustíte aj zopár prevarených klišé a občasné porušovanie elementárnej logiky. Ale prečo to neodpustiť tvorcovi, ktorý neskôr priniesol zimomriavkové klenoty ako Otvor oči (Abre los ojos) či Tí druhí (The Others).