Tlačová správa, 12. máj 2022
Pavel Branko bol jednou z najvýraznejších osobností slovenskej filmovej kritiky a publicistiky, teoretikom dokumentárneho filmu i prekladateľom a veľkým ctiteľom slovenského jazyka. Svoju prácu robil s vášňou a zároveň veľmi dôkladne a systematicky. Svedčí o tom aj publikácia nazvaná Poznámky, ktorá prináša reprezentatívnu vzorku poznámkových lístkov z Brankovej súkromnej kartotéky. Netradičná kniha z pozostalosti vyšla v knižnej edícii filmologického časopisu Kino-Ikon – Cinestézia a je prienikom do myslenia muža, ktorý bol najdlhšie aktívnym slovenským filmovým kritikom.
Publikácia vychádza pri príležitosti nedožitých stých narodenín Pavla Branka (1921 – 2020). „Rozhodli sme sa pripomenúť jeho ‚cinestetické‘ myslenie o filme, televízii, divadle, rozhlase a literatúre výberom reprezentatívnej vzorky 100 poznámkových lístkov z jeho súkromnej kartotéky,“ hovorí Martin Kaňuch, šéfredaktor filmologického časopisu Kino-Ikon a redaktor publikácie, ktorý s Brankom počas jeho života spolupracoval. „Svoju kartotéku rozvíjal ako otvorený, pedantne usporiadaný, neustále doplňovaný a korigovaný, plus odkazmi prepojený systém rukou alebo strojom písaných lístkov rôznej veľkosti o vybraných umeleckých dielach slovenských i svetových režisérov, dramatikov, spisovateľov.“
Publikáciu otvára rozsiahly úvod, ktorý rekapituluje životnú dráhu Pavla Branka, konkretizuje jeho miesta pôsobenia a deklaruje vplyv normalizačných zákazov i slobodných období na jeho prácu i osobné rozhodnutia. V nadväznosti na jeho životnú púť text osvetľuje aj charakter Brankovej kartotéky a zdôrazňuje jej dôležitosť počas rôznych období jeho celoživotnej tvorivej činnosti.
„Brankova unikátne štruktúrovaná a poprepájaná kartotéka, o ktorú sa opieral počas svojej viac ako sedemdesiatročnej dráhy kritika, je v prvom rade svedectvom o jeho prístupe k práci. Vypovedá o jeho poctivosti a sile zaujatosti, o zvedavosti a pestovaní rozhľadu. Pomáhala mu jasne sa vymedzovať voči nepodloženosti, nepresnosti, ľahkovážnosti, impresívnosti písania,“ približuje v úvode knihy Kaňuch. „Minimálne v kontexte slovenskej filmovej kultúry predstavuje jedinečne zachované a konzistentné univerzum kritických postojov i sebareflexií, ktoré sa dotýkali nielen samotných diel, ale aj rôznych období vývoja/úpadku spoločnosti, v ktorej vznikali.“ Hoci Branko začal s písaním krátkych poznámok, odkazov na texty a zberom základných údajov o filmoch a režiséroch už koncom päťdesiatych rokov, koncepcia kartotéky i podoba kartotečného lístka sa podľa Kaňucha začali výraznejšie konštituovať až po okupácii Československa v roku 1968 a počas normalizácie.
Poznámky Pavla Branka vychádzajú z konceptu reprezentatívnej vzorky najzaujímavejších lístkov predovšetkým o slovenskom filme. Hlavným cieľom bola pestrosť výberu z hľadiska autorského, druhového, periodického alebo technologického. Výber zároveň preferuje menej známe diela a tvorcov, aspoň čo sa týka domácej filmovej a televíznej produkcie. Opakujú sa v nej napríklad mená Peter Solan, Martin Hollý, Dušan Hanák, Dušan Trančík či Martin Šulík, sú v nej poznámky napríklad o filmoch Rodná zem (1953) Josefa Macha, Naši pred bránami (1970) Ľudovíta Filana, Kangchenjunga (1981) Jána Piroha až po Ticho (2005) Zuzany Liovej, čo je časovo najmladšia poznámka vo výbere. Zaujímavosťou publikácie je jej typografia, všetky poznámky sú publikované v pôvodnej podobe na písacom stroji. Publikáciu tiež dopĺňajú fotografie kartotéky – lístkovníc i zásuviek.
Výber Poznámok Pavla Branka „predstavuje len veľmi malý fragment jeho kartotékového univerza, napriek tomu ide o nesmierne zaujímavý zdroj informácií, vzorku poctivej a stále inšpiratívnej filmovokritickej práce,“ hovorí na záver Kaňuch. Podľa neho si Pavel Branko „zakladal na tom, aby o filme písal bez nátlaku, slobodne. To je nakoniec aj najdôležitejší príznak jeho projektu kartotéky ako otvoreného systému poznania“.
Knihu Poznámky vydala Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK) v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom (SFÚ) ako siedmu publikáciu knižnej edície filmologického časopisu Kino-Ikon – Cinestézia, ktorej zámerom je publikovať texty otvárajúce nové horizonty uvažovania o kinematografii a iných umeniach. Publikácia vyšla na 168 stranách a v predaji je za 7,90 eur vo vybraných slovenských kníhkupectvách, v predajni SFÚ Klapka.sk a v Kine Lumière. Na sklonku minulého roka v rovnakej edícii vyšla aj publikácia Kinematický obrat. Film v digitálnej ére a jeho desať problémov od autorskej dvojice André Gaudreault a Philippe Marion. Dvaja filmoví teoretici a historici sa v nej vracajú k „počiatkom i smrtiam“ kinematografie, k jej kontaktom a kríženiam s rôznymi tzv. kultúrnymi sériami.
