V čase, keď som prvýkrát videl film Kráľ záchodov (Mr. Toilet: The World’s #2 Man, 2019) na festivale Jeden svet, som už niečo o téme neschopnosti zabezpečenia adekvátnych hygienických podmienok v 21. storočí počul aj prostredníctvom Billa Gatesa, ktorý sa tomuto problému venuje roky, a myslel som si, že film bude o niečom podobnom. Už na začiatku ma však pozitívne prekvapil. Pred pár dňami som dostal príležitosť urobiť Skype rozhovor so skvelou režisérkou Lily Zepeda, ktorá natočila snímku o „križiakovi globálnej sanitácie“ Jackovi Simovi. Film nekonvenčným spôsobom prináša nové pohľady na tému, ktorá je ešte stále vo väčšine krajinách sveta tabu.
MŽ: Lily, v čom vidíš rozdiely medzi Gatesovým a Jackovým pohľadom?
LZ: Ak nazveš film Kráľ záchodov, bude to buď extrémne čudné, alebo vtipné. Bill Gates má úplne iný prístup ako Jack Sim, prináša technológiu, informácie a hlavne mieri na úplne inú cieľovú skupinu. Jack sa snaží priniesť do témy humor a priblížiť ju väčšiemu spektru ľudí.
MŽ: Vedela si hneď od začiatku, že toto bude téma, ktorú budeš riešiť, alebo to bola len bláznivá myšlienka?
LZ: Určite to celé začalo šialenou ideou. Úprimne som vždy vyhľadávala ľudí, ktorí si vybrali „inú“ cestu životom a robia výrazné veci, ale vo veľmi detinskej, až čudnej forme. Ale keď hovoríme o Billovi Gatesovi, na univerzite Caltech tu v LA vyhrali študenti cenu za najlepšiu toaletu. Pamätám si, že keď Gates vyhlásil toaletnú výzvu, povedala som si: „To musí byť vtip!“ Nevedela som, že sa záchod vynalieza odznova, alebo o čo ide, ale keď som sa do témy ponorila hlbšie, zaujalo ma niečo medzi humorom a zvláštnosťou tejto témy. Navyše, ak Bill Gates vráža toľko peňazí do sanitácie, musí to byť naozaj dôležité. A fakt, že to najviac ovplyvňuje ženy, ma chytil za srdce.
MŽ: Takže h*vno sa vlastne stalo súčasťou tvojho života?
LZ: Ver mi, rozprávala som sa o tom s ľuďmi posledných šesť rokov. Každý deň je to okolo mňa – nejaké video, príspevok na Instagrame, je to všade.
MŽ: Je pravda, že na svete je viac ľudí, ktorí majú smartfón, ako tých, čo majú záchod?
LZ: Majú televízory, majú káblovku, majú všetko, čo treba. Ale keď sa ich opýtaš, kde majú záchod, odpovedia: „Niekde tam vonku.“. Takže to reprezentuje mentalitu a odlišné kultúry, ako aj vzdelanie v rámci sanitácie a hygieny. Niektorí ľudia jednoducho nevedia.
MŽ: Bolo ťažké nájsť pre takýto film peniaze na výrobu?
LZ: Je ťažké nájsť peniaze pre akýkoľvek dokument, hlavne, keď sú všetci nezávislí a musíš presvedčiť úplne všetkých, že práve táto téma je dôležitá a môj hlas je dôležitý. Ale v tomto som mala šťastie, mala som veľmi dobrý tím, dobrého producenta. Mali sme viacero sponzorov, napríklad spoločnosť, ktorá vyrába záchody, umývadlá a podobne, taktiež rôzne granty a kampaň na Kickstarteri.
MŽ: Myslíš si, že toalety robia krajiny lepšími?
LZ: Áno, myslím si, že to bol Gándhí, kto povedal, že čistota má blízko k božskosti. Kvality krajiny by mali byť merané na základe jej čistoty.
MŽ: Môžu mať krajiny, ktorým sa v dokumente venuješ, momentálne problémy kvôli pandémii?
LZ: Absolútne, úplne to spolu súvisí. Ak majú ľudia v týchto krajinách len suchú toaletu alebo žiadnu, chodia okolo, varia popri nej a neumývajú si ruky… áno, omnoho to uľahčí šírenie vírusu.
MŽ: Jack mi pripadá ako nejaký superhrdina, postavička z komiksu, ale má jeho príbeh šťastný koniec?
LZ: Áno, je to tak, hlavne preto sme použili vo filme aj animácie. Keby si stretol Jacka v skutočnom živote, videl by si, že naozaj pôsobí ako kreslená postavička. A to je jediný spôsob ako ho opísať, pretože môže mať teraz 60 rokov, ale psychicky a správaním je bližšie k 12-ročnému chlapcovi. Toto detské správanie chcela zachytiť. Tiež si myslím, že superhrdina má mať cestu hrdinu, ktorá je plná prekážok, a to vidím v jeho príbehu. Má naozaj veľa chýb a možno sa ani nechystá vyhrať, ale toto nie je o vyhrávaní. Je to skôr o tom, že: „Aha, hodím špagety o stenu a uvidím, či sa prilepia“.
MŽ: Robí to preto, že chce zachrániť celý svet, alebo len pre slávu?
LZ: Nikdy nechcel byť slávny. Bol finančne nezávislý vo svojich 40-tich rokoch, mal všetko to bohatsvo a 16 biznisov. Uvedomil si, že chce pracovať na niečom, o čom nikto nehovorí a čo mu dáva zmysel. Vyhovuje mu, keď má pozornosť, ale hlavne to robí kvôli tomu, že pozornosť dostáva aj jeho téma.
MŽ: Nejaký čas si strávila aj s Jackovou rodinou. Máš pocit, že veria v jeho víziu?
LZ: Prvé roky boli pre nich náročné, nechceli byť ako Kardashians, nechceli takú veľkú pozornosť, pretože chceli mať vlastné životy a vlastné vízie, ale vždy ho rešpektovali. Niekedy sú však už otrávení z tej témy. Je ťažké si predstaviť, že to otec rieši 20-30 rokov. Pre zmenu je fajn hovoriť o niečom inom.
MŽ: Ostala si s ním v kontakte? Čo robí teraz?
LZ: Stále robí milión vecí, je ťažké ho sledovať, potreboval by si na to nejaký čip. Toto je však pravdepodobne jeho najpokojnejšie obdobie, keďže musí ostať doma a obyčajne zvykol cestovať takých 250 až 300 dní v roku. Samozrejme, stále pracuje na jeho projekte World Toilet Organization (WTO), ale aj to je teraz o trochu tažšie. Myslím si, že teraz veľa maľuje, keďže okrem toho, že zachraňuje svet záchodov, je naozaj skvelý maliar.
MŽ: Mali ste nejaké ťažkosti počas natáčania napríklad v Indii?
LZ: To áno, mnoho ľudí si neuvedomuje, že v priebehu natáčania je potrebné vybaviť obrovské množstvo byrokracie. O to ťažšie je to v Indii, kde všetko dlho trvá a je s tým problém, nestačí si vybaviť víza a ísť natáčať. Taktiež máš so sebou celý tím a tieto procesy narúšajú časový plán. Ale asi najdôležitejšie bolo nájsť si v krajine svojich ľudí. V Indii nám napríklad veľmi pomohol aj Dr. Pathak. Mali sme tím v Indii, v Číne a v Singapure, tie nám dosť pomohli. Ja som sa zároveň snažila splynúť s kultúrou jednotlivých miest.
MŽ: Mala si v týchto krajinách nejaké problémy s natáčaním kvôli tomu, že si žena?
LZ: Áno, náš producent nám veľmi trpezlivo vysvetľoval, kam ísť a kam nie. Ale bola som obklopená mojím tímom, takže som sa cítila bezpečne. Niekedy to však funguje v tvoj prospech, keďže ťa muži neberú vážne a myslia si, že natáčaš len nejaký študentský projekt.
MŽ: Odkázala by si niečo našim filmárkam?
LZ: Priala by som si, aby ženy v seba viac verili. Tu v USA sa hovorí, že muž sa prihlási do práce, ak má 50% skúseností, ale žena si podá žiadosť, až keď si je istá svojou kvalifikáciou na 95%. Ak je človek komunikatívny, má hlavný predpoklad stať sa dokumentaristom/tkou. Dokumenty sú však nadlho, ak sa necítiš na dlhú cestu, ani s tým nezačínaj. Nikdy nevieš, ako dlho to bude trvať.
MŽ: Je v USA nejaká forma podpory filmárov v čase pandémie?
LZ: Myslím, že umelci môžu požiadať o granty. Niektoré organizácie sa zároveň zaoberajú tým, kedy sa začne situácia uvoľňovať, ako so štábom dodržať sociálny dištanc, ako stále spraviť dobrý príbeh atď. A som rada, že sa tieto otázky otvárajú, pretože ako môžeme byť v prvej línii bez riskovania? Takže dúfam, že čoskoro budeme môcť pokračovať v našej práci.
MŽ: Bude tvoj ďalší projekt taký vtipný a absurdný ako Kráľ záchodov?
LZ: Áno, určite! Je príliš mnoho dokumentov, ktoré sú smutné, a keď prídeš na filmový festival, takmer všetky sú smutné. Tak prečo nerobiť filmy, na ktorých sa naozaj zasmeješ a prinášajú do nášho obyčajného sveta aj kúsok zvláštnosti? Vždy som chcela spraviť napríklad TV šou o ľuďoch so zvláštnou prácou, ktorí sa rozhodli ísť „inými“ chodníčkami. Rada by som strávila deň v ich topánkach. Čiže na tomto som nedávno začala robiť a teraz strihám krátke promo, ale áno, bude to určite niečo absurdné.
Film Kráľ záchodov si môžete vďaka projektu Jeden svet na želanie pozrieť online z pohodlia domova. Po vyplnení prihlasovacieho formulára vám bude odoslaný automatický e-mail, kde sa dozviete viac informácií o získaní odkazu na prehrávanie filmu.
