Sex a Lucia (Lucía y el sexo)
r. Julio Medem, Španielsko, Francúzsko, 2001, 128 minút

Vo francúzskom jazyku existuje pomenovanie coup de foudre, čo je náhla nepredvídateľná udalosť, navždy poznačujúca životnú trajektóriu jedinca. Film baskického režiséra Julia Medema Sex a Lucia je reťazou takýchto osudových zásahov, ktoré postavy pasívne prijímajú a dávajú sa uhranúť ich mocou. Dej sa začína jednou nocou strávenou na tajomnom ostrove uprostred Stredozemného mora. Životy niekoľkých krásnych mladých ľudí sa následne poprepletajú priam v rozmeroch antickej tragédie. Môžeme im bezhlavé potešenie z prímorských scenérií, ktoré vyrážajú dych, osviežujúceho plávania a jázd na mopede, z omamnej telesnosti či zo zmyselne vibrujúcich španielskych rozhovorov nad tanierom horúcej paelly vôbec zazlievať?

Labyrint, z ktorého niet úniku

Názov snímky znie zavádzajúco, lebo v skutočnosti nejde o príbeh o sexuálnom živote ženy menom Lucia. Dnes 63-ročný filmový tvorca prepísal dve autonómne existujúce novely do podoby scenára. Podmanivá bruneta Lucia pochopí náhly nočný telefonát policajta ako správu o smrti svojho milenca, spisovateľa Lorenza. V rozrušení uniká z prostredia veľkomesta (pravdepodobne Madridu) na ostrov, kde spoznáva potápača Carlosa, ktorý jej odporučí ubytovanie u éterickej Eleny. Druhá naratívna línia je retrospektívna: Lorenzo spomína, ako na rovnakom ostrove pred šiestimi rokmi spoznal Elenu a nevedomky s ňou počas krátkeho intenzívneho vzťahu počal dcéru Lunu. Postava Lucie nefiguruje ako skutočná hlavná postava. Je skôr spájajúcou veličinou, ktorej prostredníctvom sa dozvedáme o životných peripetiách zvyšných hrdinov*niek.

Samostatné scény a sekvencie sú percepčne omnoho lepšie uchopiteľné než snímka ako celok. Deju chýba centrum a ozajstný spád, vzniká dojem kaleidoskopického rozmnoženia na veľké množstvo paralelných možností, implikácií a vyústení. Časové roviny sa prelínajú bez využitia formálnych prostriedkov umožňujúcich publiku materiál správne dekódovať. Výzor postáv sa nemení, s výnimkou Eleny nosia počas filmu všetci rovnaký účes, nemenia štýl obliekania a podobne. Aj po opakovanom pozretí zostáva film ťažko prístupnou šifrou. „Koniec sa prepadne do diery a príbeh sa začne opäť v polovici. Najväčšou výhodou je, že môžeš zmeniť chod udalostí, ak máš dostatok času,“ hovorí postava Lorenza v závere filmu. Je teda všetko len produktom fantázie románopisca? Alebo Lorenzo zaznamenáva svoje spomienky? Čo ak si spolužitie s ním Lucia ako trochu hystericky verná fanúšička len vysnívala? Medem touto scenáristickou vsuvkou naznačuje, že nehotovosť a princíp labyrintu azda reprezentujú jeho autorský zámer.

Rajská záhrada, teda skôr pláž

Najväčšou prednosťou 128-minútovej romantickej melodrámy je jednoznačne znamenitý vizuálny štýl, originálna práca so symbolikou a vkusne natočené erotické scény. Pozornosť kamery priťahujú rovnako ženské i mužské telá. Snímka Sex a Lucia získala v Spojených štátoch amerických aj vo viacerých krajinách Európy, Ázie a Južnej Ameriky najprísnejší rating diváckej prístupnosti, napriek tomu zostáva hlavne estetickým zážitkom a nie lacným sexistickým lákadlom. Kvalita filmového obrazu je miestami prepálená, v čom však opäť rozoznávame pevne podchytenú režisérovu intenciu. Vďaka preexponovaniu dokonale vnímame horúčavu Baleárskych ostrovov, oslepujúce slnko a biele piesočnaté pláže. Objavuje sa aj zaujímavý príznakový pohyb kamery pripomínajúci švenk, ktorý akoby tlmočil vlnenie mora, pocit závratu alebo morskú chorobu. Časť príbehu je zasadená do ulíc veľkomesta, kontrastujúceho s prostredím Stredozemného mora svojimi tlmenými tmavými farbami a ponurou hororovou atmosférou.

Z filmu prýšti esencia poetickej krehkosti, pripodobňujúca sa filmom Jean-Pierre Jeuneta alebo Michela Gondryho. Film možno čítať i ako sociálnokritický text vypovedajúci o nezlučiteľnosti rolí milenca, manžela, rodiča a pracujúceho človeka. Rozkol medzi povinnosťou a túžbou, nutnosťou kontroly a oslobodením sa je v medziach danej výpovede tematizovaný ako neriešiteľný.

Mnohí filmoví kritici*čky vnímajú dielo baskického režiséra cez prizmu magického realizmu. K mýtmi opradenému stredomorskému ostrovu, dejisku veľkej časti filmu, sa viažu fantazijné výjavy. Dozvedáme sa o ňom z repliky potápača Carlosa a z rozprávky na dobrú noc pre Lunu: „Ostrov nie je vôbec prepojený s morským dnom. Je ako obrovské očné viečko. Mesiac tu zostupuje najnižšie nad horizont. Blato na ostrove absorbuje z človeka zlo. Pod ostrovom je tisíc strašidelných jaskýň, do ktorých sa možno prepadnúť. Na ostrove sa nedá zomrieť, ale človek sa môže premeniť na rybu.“ Ostrov je útočiskom, priestorom bez času a pamäti, ale i nedostupnou fatamorgánou, snom smädného človeka na púšti. Maják na ostrove je falickým symbolom. Postupne sa objavuje nad horizontom a vnára sa do oblohy súčasne s tým, ako sa Lucia na motorke približuje k ostrovu.

Extáza a úzkosť v spoločnom priestore

Julio Medem ako režisér poetikou príbuzný Pedrovi Almodóvarovi kreuje svoje ženské postavy ako nesmierne silné a odolné a rovnako využíva viac či menej kritické stvárnenie mužských protagonistov. Ženy prijímajú údery osudu so vztýčenou hlavou, čo možno pozorovať na postave Eleny. Stratu dcéry Luny oplače, ale zmieruje sa s opatrovateľkou Belén, ktorá sa namiesto stráženia dievčatka oddávala sexuálnym radovánkam s Lorenzom a neochránila dieťa pred útokom psa. Ženy nedávajú výrazne najavo svoje emočné rozpoloženie a muži sa psychicky rúcajú, vzdávajú alebo pasívne sledujú dianie naokolo podobne ako knižný editor Pepe. Mužským protagonistom sú prisudzované aj negatívne ľudské vlastnosti. Lorenzo je neverný, ľahkovážny a odmieta prevziať zodpovednosť za svoje činy. Z potápača Carlosa sa vykľuje kriminálnik menom Antonio. Všetky postavy však z funkčného hľadiska vystupujú skôr v podobe plochých alegórií predstavujúcich univerzálnu ľudskú skúsenosť než ako plnokrvné charaktery s jasnou motiváciou, postojom či demaskovanými obsahmi psyché. O nevýraznej psychologizácii svedčí aj to, že emocionálny stav protagonistov*tiek musí byť vyjadrený slovne, inak by sme ho nepochopili. „V poslednej dobe si neustále v posteli. Je nádherný slnečný deň. Vstaň, ty lenivec! Potrebuješ toľko tabletiek len na to, aby si zaspal?“verbalizuje napríklad Lorenzovu depresiu Lucia.

Všetci sa nachádzajú v magickom područí dvoch Freudom pomenovaných pudových síl eros a thanatos, existujúcich neoddeliteľne vedľa seba. „Ja zomriem!“dokazujejednoliatosť dvoch entít Lucia svojím výkrikom počas prvého mileneckého zblíženia s Lorenzom. V popredí sú kategórie nevinnosť a hriech, čin a dôsledok, obsesia, zrada, svedomie a za ozajstného nositeľa deja môžeme považovať lásku, sex a telesnú túžbu. Zásadnú úlohu zohrávajú prírodné javy: slnko, mesiac, príliv, vietor, oheň, voda. Medem ich zobrazuje cez pôsobivé prechody medzi scénami: mesiac sa napríklad premieňa na stropné svetlo či krvavú škvrnu. Príbeh plný vizuálne okúzľujúcej imaginácie je obohatený hudobnou kompozíciou Alberta Iglesiasa, dvorného skladateľa Pedra Almodóvara.

Tvorcovia filmu sa orientujú na osudovosť a uprednostňujú formu pred obsahom. Dôraz kladú na poetickosť posolstva, fotogenickosť hercov a herečiek a pitoresknosť mizanscény. Katarzné momenty sú oslabené a vôbec nevyvolávajú žiadaný efekt. Sú len ďalšími v rade efektných „pohľadníc“ a miera ich vyšumiteľnosti po záverečných titulkoch je veľmi vysoká. Sex a Lucia však zostáva fascinujúcou výpoveďou o rôznych podobách lásky. Radia sa sem aj city natoľko bolestivé a zraňujúce, že je lepšie o nich nehovoriť a nechať ich odplaviť morskými vlnami.