ROZHOVOR Z CYKLU INÉ VÍZIE SK
Musíme nesúhlasiť! Pretože na Slovensku zostáva len veľmi málo priestoru pre osobité či experimentálne prístupy k umeleckej tvorbe, ktoré by sa stretli s patričným uznaním a zároveň oslovili širšie publikum. Svoje o problematike prijatia umelecky “iného” a o predsudkoch voči filmovému experimentu vie aj dvojnásobný finalista Iných vízií SK, čerstvý absolvent Katedry grafiky Akadémie umení v Banskej Bystrici Martin Zlievsky (MZ).
PS: Aký je tvoj pohľad na vymedzenie experimentálneho filmu? Máš nejakú osobnú skúsenosť s nepochopením zo strany diváka či nedostatočnou finančnou podporou?
MZ: Myslím si, že klásť hranice experimentovaniu s médiom videa alebo filmu by sa nemalo z toho dôvodu, že dochádza k určitému tvorivému obmedzovaniu. Výsledkom je, že diela sa časom môžu stať stereotypné a opakujúce sa z hľadiska podobných, do očí bijúcich prístupov. Hranice média určujú samotné pojmy a ich definície, čo je vo všeobecnosti známa pravda. Osobne si myslím, že stierať hranice do určitej miery aj medzi médiami je potrebné, pretože to môže prispieť k vytváraniu platformy pre vznik nového štýlu alebo nového pohľadu na danú problematiku v duchu metamoderny (aktuálnej fázy postmoderny). Som si však plne vedomý toho, že hodnotiace kritériá filmu či iných médií odjakživa spadajú pod kategórie daného média a nikdy nezasahujú mimo neho. Mám pocit, že často ide o výmenu názorov v zmysle “komu sa aký variant viac páči” a na jednotnom názore sa len ťažko s niekým zhodneme.
Čo sa týka finančnej situácie, ešte som sa nepokúšal podporovať svoje projekty touto formou. Väčšinou som si všetko zabezpečoval a hradil sám, pretože som ani nijakú zvláštnu výpomoc nepotreboval. Išlo o minimálne, zhruba osobné náklady. Úplným protikladom predchádzajúcich projektov je moje aktuálne dielo s názvom Postantiverbalizmus, kvôli ktorému som bol nútený vycestovať aj do iných miest.
PS: Okrem Akadémie umení si nejaký čas strávil aj na Univerzite Tomáše Bati v Zlíne a neskôr na Fakulte designu a umění Ladislava Sutnara Západočeské univerzity v Plzni. Vedel by si skúsenosti, o ktorých si hovoril, porovnať so situáciou v Čechách?
MZ: Myslím si, že situácia v Českej republike je priaznivá a priklonená viac k pestrosti a rôznorodosti štýlov tvorby experimentov v oblasti pohyblivých obrazov, hoci osobnú skúsenosť nemám ani tak z videnia, ako skôr zo zdrojov typu sociálne siete a časopisy. Zúčastnil som sa zahraničných stáží, kde som, žiaľ, časovo nestíhal navštíviť ani jeden z tamojších filmových festivalov či iných alternatívnych podujatí. Na základe toho, čo som na plzeňskej škole videl zo záverečných prác na klauzúrach (u nás prieskum), môžem povedať, že fantázii sa prekážky nekládli. Mal som dojem, že v ateliéroch vládla spontánna atmosféra medzi pedagógmi a študentmi a práce neboli tvorené pod nátlakom (minimálne v rámci odboru intermédií a multimédií). Mohlo sa tvoriť nebojácne a intuitívne, čo mi bolo predtým na Slovensku vytýkané s opodstatnením, že intuícia nie je konceptuálny prvok. Ak by som to mal zhrnúť v skratke, bol to ateliér, kde sa nikto na nič nehral a nik sa tam nebral príliš vážne – napriek tomu, že práce boli dosť úderné, mali “gule”, niečo do seba…
Moju prvú stáž na Univerzite Tomáše Bati v Zlíne, ktorú som absolvoval počas tretieho ročníka štúdia, som považoval za jeden z omylov až do doby, kým som sa vo štvrtom ročníku nezačal venovať tvorbe pohyblivých obrazov. Pri nej sa mi niektoré vtedy získané skúsenosti hodili.
PS: Na pilotnom ročníku Iných vízií SK si súťažil s filmom Atlantída – iná a neznáma krajina. Ide o autorskú výpoveď, akési tušenie druhej identity v súlade s idealistickou koncepciou Atlanťana v každej ľudskej bytosti, ktorú pred mnohými rokmi do svojej tvorby včlenil Július Koller. Máš aj nejaké iné inšpiračné zdroje? Aké sú tvoje nosné témy, postupy?
MZ: Presne, ako si už naznačila v otázke, ide o autorskú, čiastočne meditatívnu výpoveď. V podstate je to téma pripomínajúca názov katalógu z medzinárodnej výstavy teoretičky Zory Rusinovej – Autopoesis. Podobne ako autori v tomto katalógu sa zaoberám autopoetizáciou seba s tým rozdielom, že sebavyjadrenie dávam do kontextu mojej krajiny inej a neznámej, ako krajiny mojej mysle, v ktorej blúdim. V predstavách, situáciách či pozíciách Atlanťana so zatvorenými očami vykonávam pohyb v súlade s binárnou riekou plnou sedimentov a spomienok. Podobne ako u spomínaného Júliusa Kollera, ktorý samého seba strojil do pozície ufonauta JK a vykúkal s pingpongovými loptičkami na očiach von zo striech, je nosnou témou tejto práce individuálna mytológia ako odkaz na pamäť. Na Kollera som sa upriamil, pretože bol koncepciou svojej práce vždy najbližšie k tomu, čomu som sa v tej dobe venoval aj ja.
Atlantída – iná a neznáma krajina bola v podstate mojou vstupenkou, debutom na pôde audiovizuálnej scény. Vďaka nej som sa čiastočne zviditeľnil alebo dostal do povedomia. Beriem to zatiaľ ako odrazový mostík a čakám, čo príde ďalej. Aktuálne pracujem na viacerých projektoch, niektoré sú ešte len vo fáze rozmýšľania, iné už “finišujem”. Okrem filmu sa venujem rádovo rozmanitým médiám ako motion graphic, animácia, dizajn, inštalácia, maľba, grafika, kresba, socha, performancia, fotografia, knižná tvorba, objekt, zvuk, mapping, 3D umenie a modelovanie v PC či game art.
PS: Projekcia Iných vízií SK, aktuálneho výberu ôsmich videí pohybujúcich sa na hranici výtvarnej a filmovej scény, sa najbližšie uskutoční 22. júna v multimediálnom priestore pre súčasnú kultúru v Topoľčanoch. Na Nástupišti 1-12 sa objaví tvoj ďalší film Krajina zoomu. Opäť ide o meditatívny zážitok, makroticky približujúci a tým aj skresľujúci určitú krajinu. Vychádzal si zo Zväčšeniny Michelangela Antonioniho, ako vo svojom texte konštatovala kurátorka Eva Filová?
MZ: V podstate áno, aj keď asociácie sa tam dajú nájsť rôzne. Veľa závisí na tom, čo tam kto vidí alebo čo komu daná situácia či moment v krajine pripomína. Pôvodným zámerom pri tvorbe týchto mojich meditatívnych obrazov bolo splynúť s prostredím a krajinou, ktorá ma vtedy fascinovala.
Ďalšie video z mojej autorskej dielne s názvom Červená krajina, staré asi jeden rok, má tiež meditatívny charakter a nadväzuje určitým spôsobom na obe krajiny z predošlých ročníkov. Nepovažujem však za potrebné ho zatiaľ zverejňovať, podobne ako 22-minútovú projekciu The Notion of Impresion, kde pracujem s podobným vizuálnym jazykom ako v Krajine zoomu s tým rozdielom, že tam odkazujem na maliarsky smer impresionizmu a na jedného z jeho zakladateľov – Claude Moneta a jeho dielo Impresia.
Pri vzniku Krajiny zoomu som nevychádzal z ničoho. Stala sa dielom experimentálneho pokusu rozanimovať fotografie krajín v kombinácii s videom a rastrovou grafikou. V závere mala pripomínať efemérnosť, pominuteľnosť zážitku videného spolu s jeho približovaním či vzďaľovaním v danom okamihu.
PS: Návštevníci podujatia na Nástupišti 1-12 sa tiež budú môcť tešiť na tvoju osobnú účasť spojenú s diskusiou a premiérou tvojho absolventského filmu Postantiverbalizmus, ktorý si spomínal pri prvej otázke. O čom je táto novinka?
MZ: Postantiverbalizmus skúma a reflektuje tému neverbálnej komunikácie s dôrazom na reč tela, výraz tváre, mimiku a gestikuláciu tela, kde sa odohráva autentická podstata človeka. Dôraz je na komunikácii a vzťahoch medzi ľuďmi formou sociálnej komunikácie a psychológie. Podstatou týchto aktivít boli dialógy a monológy v rozmanitých prostrediach. Využívam aj prvok náhody. Slová narúšajú čisté behaviorálne typy umenia, ktoré potvrdzujú hlavnú pointu práce. Pri rečovej komunikácii pomáhajú problematiku lepšie pochopiť. Pointou témy sa stala metóda vyjadriť telom, formou performancie pocity, túžby, informácie a frustrácie sprostredkované ľudom v spoločnosti formou multimédií a audiovizuálnych médií.
Voyeuristickým spôsobom, formou skrytej kamery nazerám na situácie odohrávajúce sa okolo mňa, akoby boli nakrúcané mojimi očami, čomu podriaďujem aj chaotický spôsob strihu. Vyjadrujem to formou dokumentu svojej doby – takej, aká v skutočnosti je, bez okolkov a umelých inscenácií. Ústrednou témou sa stáva človek a jeho správanie. Ide o sociálny dokument, ktorý je pútavý pestrou škálou situácií.
