26. až 28. novembra prebehol v bratislavskom Kine Lumiére medzinárodný seminár venovaný práci s audiovizuálnym dedičstvom. Seminár bol organizovaný pri príležitosti 55. výročia Slovenského filmového ústavu a pozostával prevažne z prednášok zameraných na výskum, reštaurovanie filmových kópií, distribúciu a programovanie filmotéky. Prednášky a diskusie boli zoradené tak, aby si návštevník mohol na konkrétnych príkladoch vytvoriť ucelenejší obraz o procese návratu filmu z archívu naspäť na plátno, či spôsobe, akým sa okolnosťami zabudnutý film po dekádach konečne dočká premiéry. V prípade záujmu o obsah jednotlivých prednášok odporúčam prelistovať brožúru seminára.

Jedným z prednášajúcich hostí bol aj Mehelli Modi (MM), ktorého prednáška a následná diskusia bola zameraná na DVD a BluRay distribúciu filmov mimo hlavného prúdu. Nosnými témami bola budúcnosť domáceho videa, akú úlohu v nej zohrávajú malí distribútori, život fyzických kópií v symbióze so stále populárnejším streamovaním a záverečná zhoda, že cinefília a s ňou spojený fetiš vlastniť obľúbené filmy v krásnych a kvalitných edíciách je úplne v poriadku. Nasledujúci rozhovor obsah prednášky čiastočne rekapituluje a čiastočne dopĺňa.

LS: Rozhodnúť, ktoré filmy vydať a ktoré nie, je kurátorská činnosť. Najmä v období, kedy je divák titulmi vyslovene zahltený.

MM: Nevnímam sa ako kurátor. Iba navraciam filmy naspäť do pozornosti, preto sa moja spoločnosť volá Second Run. Všetky filmy, ktoré vydávame, som už raz videl a boli niekde uvedené. Je to skôr osobný výber, než nejaký tematický prierez. Ľudia na ten výber dobre reagujú a preto v ňom pokračujeme. Sú to skrátka filmy, ktoré mám rád, ale nemohol som ich zohnať. Premýšľal som, či sa to nejako nedá zmeniť. Okrem toho, už som starší, moje deti sú dospelé a môžem sa vydávaniu filmov venovať viac. V tridsiatke by som to asi nestíhal, ale teraz cítim, že mám čas a možnosti venovať sa tomu, čo ma baví. Second Run je malá spoločnosť bez nejakého veľkého zámeru. Čo zarobíme na jednom titule, investujeme do druhého a tak si budujeme náš katalóg. Viem, že z takých sto titulov budú dva-tri úspešné a vďaka nim sa to (aj finančne) oplatí robiť. No nie je to iba o mne, ale aj o ľuďoch, ktorí si tie filmy kupujú alebo o inštitúciách, ktoré pri ich vydávaní pomáhajú, ako napríklad Slovenský Filmový Ústav. Taká Panna Zázračnica bola výborne zreštaurovaná a vydávame s ňou aj bonusový dokument o vzniku a kontexte filmu.

LS: Dôvodom kúpiť si obľúbený film na DVD alebo BluRay bývajú okrem lepšieho obrazu a zvuku aj práve takéto bonusy. Na webe Second Run sú ku každému filmu dodatočné informácie. Pomáha to skvalitniť divácky zážitok?

MM: Ťažko povedať. Z celého DVD je práve film niečím, čo si vyžiadalo najviac práce. Zvyšné materiály iba pomáhajú vytvoriť si obraz o tom, ako bol ten film doposiaľ vnímaný, ako ho prijala kritika, prípadne diváka navigujú, ktorým smerom sa ešte môže poobzerať. Snažíme sa dať ku každému filmu aj zdroje, no mrzelo by ma, keby záujem o bonusy prevýšil záujem o film samotný. Preto si myslím, že treba byť veľmi opatrný, aké bonusy zaradiť a koľko by ich malo byť, aby boli relevantné. Dnes sa deje opak, nad kvalitou prevláda kvantita. Formát BluRay umožňuje zapratať disk informáciami, ku ktorým sa divák možno ani neprekliká. Možno pritom ani nie sú také dôležité, no vo výsledku to vyzerá, že disk je plný zaujímavých faktov. My sa snažíme byť opatrní. Jednak si toľko bonusov ani nemôžeme dovoliť pripraviť, jednak – a to je najdôležitejšie – sa snažíme, aby boli bonusy v kontexte s filmom. Naviac, všetky informácie a popisky dávame na zadnú stranu obalu, nič z toho nie je vpredu. Na disk pridáme dokument, esej, ak je to možné, tak krátky film o autorovi filmu a občas pridáme aj stopu s komentárom. To je všetko. Väčšina vydavateľov to tak nerobí, radšej urobia všetko také nadrozmerné, až sa to nedá dopozerať. Ale každý má rád to svoje…

LS: Niekedy sa mi zacnie za dobou, kedy k filmu žiadne ďalšie informácie jednoducho neboli.

MM: A dnes je úplne normálne, keď na premietanie so svojím filmom pricestuje aj jeho režisér, aby o ňom niečo viac povedal. Chápem, že to je súčasť marketingu, no ja napríklad po premietaní radšej odídem. Režisér o svojom filme niekedy ani nechce hovoriť.

LS: Mám rád, keď mám k filmu, čo sa mi na festivale páčil, k dispozícii iba pár viet v katalógu. No potom mi to nedá a chcem si o tom filme nájsť na internete viac. Nájdem všetko a kúzlo opadne.

MM: To je pravda, kúzlo opadne. Preto napríklad dokument ku Panne Zázračnici na našom DVD nie je o filme, ale skôr o kontexte doby a nadrealizme. Je zameraný na tvorcov a nehovorí, čo si treba o filme myslieť. Verím, že iba pomáha ujasniť si myšlienky.

LS: Je za takýmto prístupom k distribúcii aj ambícia zachovať vzťah ku filmovému umeniu?

MM: Problém súčasnej distribúcie (a nielen tej v Británii) je podľa mňa v tom, že distribútor nemá silu pustiť sa do niečoho, čo nepriláka divákov. Kino mu to jednoducho nezoberie. A tak sa distribútor stáva súčasťou problému. Vyberá tituly, ktoré sa zaručene uchytia. A v momente, kedy sa distribútor touto cestou vydá, sa úplne stráca to, o čom je kinematografia. Nevravím, že neexistuje aj kvalitný mainstream, no na úkor umeleckých či nemých filmov, ktoré dnes už v kine jednoducho nie sú. Keď idem na festival, často vidím filmy, čo majú iba festivalový život a do bežnej distribúcie sa nedostanú nikdy. Nemôžeme však teraz hádzať vinu na distribútorov, lebo bez nich by nebolo nič. Je to taký začarovaný kruh. Distribúcia niečo stojí a preto sa kupujú filmy, ktoré sa zaručene predajú. My to máme iné, nedistribuujeme jeden film, ale celý náš katalóg. Keď sa jeden titul uchytí a päť nie, stále to nevadí, pretože všetky sú súčasťou celku. A keď niekto uvidí Uhrov film a zapáči sa mu, môže siahnuť po ďalšom slovenskom filme. Takže my operujeme na úplne inej rovine. Byť distribútorom je veľmi ťažké. Veľa ich za posledné tri roky muselo skončiť a veľa kín sa preorientovalo na stredný prúd. A televízia, ktorá mala byť spasením? Ani náhodou. Film v pôvodnom znení s anglickými titulkami? Možno tak o tretej ráno, aj to skôr nejaký Bergman a nikdy napríklad Markéta Lazarová.

LS: To znamená, že domáce video je súčasťou skladačky?

MM: Možno je to generačná záležitosť. Ja som vyrastal na filmoch v kine. Filmy v prítomnosti ďalších ľudí boli pre mňa vždy niečím, čo ponúka väčší zážitok, no teraz si ich radšej pozriem doma. Pokiaľ mám relatívne veľkú uhlopriečku a dobrý prehrávač, som spokojný. A myslím, že to tak robí stále viac ľudí, pretože život je stále menej spoločenský.

LS: Alebo to môže byť aj tým, že donedávna nebolo možné pozrieť si film v takej kvalite ako v kine. Digitál hranicu kvality 35mm pásu už prekračuje a preto konečne môže ponúknuť ostrejší, “lepší” obraz než analóg aj v domácich podmienkach.

MM: Áno, tiež si myslím, že sa to bude uberať týmto smerom. Nemôžeme žiť v minulosti, treba sa pozerať dopredu, z 2k sme prešli na 4k a čaká nás 8k. No stále sa zabúda na špecifickú textúru, ktorú v sebe analógový film oproti tomu digitálnemu má. Sú to dva rozdielne formáty a oba sú v poriadku. No nemyslím si, že sa dajú spojiť v zmysle “digitál točí rovnako dobre ako analóg”, lebo to tak nie je. Je to o tom, čo filmová surovina obsahuje – svetlo. Ináč sa svieti scéna nakrútená na film, ináč na digitál. Pri digitále môže kamera bežať koľko chce, no s filmom treba byť opatrný. Sú to rozdielne formáty a nemyslím si, že sa treba príliš zaoberať tým, či ide o digitál alebo analóg. Pokiaľ môžem ten film vidieť, je to jedno. Najradšej by som mal všetko na 35mm páse, no nič také sa nestane. To je minulosť.

LS: Presuňme sa teraz do online distribúcie. Zdá sa, že streamovanie všetko podstatne zjednodušuje. No myslím, že film tu zápasí s vecou, ktorú voláme “content”. Divák je presýtený možnosťami a kým sa prehrabe hlušinou, možno sa ku poriadnemu filmu ani nedostane.

MM: Podľa mňa to je taký cyklus. Streaming je pre celú jednu generáciu niečo nové. Ale myslím, že ich to časom omrzí a dúfam, že sa začnú ohliadať po niečom zaujímavejšom. Napríklad, čo sa hudby týka, objavoval som ju na základe osobných odporúčaní: “Musíš si vypočuť toto!”, “Počul si už tamto?”… a pod. Teraz je online absolútne všetko a ja napriek tomu počúvam menej hudby. Momentálne počúvam stále Boba Dylana a pritom by som mal počúvať novú hudbu. Problém je, že streaming majú pod kontrolou veľké korporácie a nejaká osveta nie je v ich záujme.

LS: Streaming ešte môže zmeniť spôsob vnímania rozprávania tak, ako ho zmenila televízia. Dobre napísané príbehy ponúka skôr televízia, než kino.

MM: V rámci vývoja to je v poriadku, no stále to iba presúva vec z jedného prostredia do druhého. Deje sa to preto, že autori a scenáristi nedostali v kinematografii priestor na uplatnenie. Tak sa iba presunuli a keď sa uchytil prvý úspešný seriál, ostatní chceli zrazu to isté. Jeden úspech viedol k ďalšiemu a ten zasa k ďalšiemu. No teraz ma zaujíma, kedy to dosiahne svoj zenit. Streaming je pre toto prostredie ideálny. Vďaka nemu je možné napríklad The Wiresledovať bez prestávky. Dobré seriály síce majú scenáristickú kvalitu, no kameramanskú už celkom nie.

LS: Kľúč, podľa ktorého vyberáte pre Second Run staršie filmy, je jasný. Videli ste ich, páčia sa vám, chcete ich vrátiť do obehu. Sú aj súčasné filmy, o ktorých si myslíte, že by mali byť videné?

MM: Samozrejme. Začali sme s klasickou kinematografiou z dôvodu, že tie filmy už nie je možné vidieť. Potom tu je otázka financií. Je veľa súčasných filmárov, ktorých diela sú skvelé, no vo Veľkej Británii jednoducho v distribúcii nie sú. Do nášho katalógu preto pribúdajú filmy, ktoré u nás premietané neboli. Ponúkame aj filmy od Apichatponga Weerasethakula alebo prvý film Yorgosa Lanthimosa. Existuje celá paleta súčasných režisérov, ktorých filmy vydávame, pretože ináč by sa k nim u nás nikto nedostal. Tvoria okolo tridsať percent nášho katalógu.

Mehelli Modi sa narodil v Indii vo filmárskej rodine. Do Londýna prišiel v 60. rokoch a mal dlhú a rôznorodú kariéru v hudobnom priemysle. V roku 2005 založil spoločnosť Second Run DVD, ktorá vydáva dôležité klasické a súčasné hrané a dokumentárne filmy z celého sveta. Katalóg spoločnosti zahŕňa aktuálne viac ako 130 titulov. Jeho súčasťou sú diela filmárov ako Apichatpong Weerasethakul, Miklós Jancsó, František Vláčil, Pedro Costa, Miloš Forman, Štefan Uher, Karel Zeman, Věra Chytilová, Andrzej Wajda, Juraj Herz či Juraj Jakubisko.