Už o necelý týždeň sa v Bratislave po prvý raz zastaví Túlavé kino. Tobias Rank, Gunthard Stephan a ich staré hasičské auto pricestujú pred budovu Novej Cvernovky vo štvrtok 28. júna, natiahnu plátno a o 21.00 v sprievode živej hudby premietnu zo 16 milimetrového pása kultové komédie hollywoodskej nemej éry. Tobias Rank, klavirista a zakladateľ projektu, nám ešte predtým stručne odpovedal na niekoľko otázok, ktoré vás môžu motivovať k účasti.

SG: Vaše hasičské auto, ktoré mení miesta na open-air kino je na cestách už od roku 1999 a za ten čas ste stihli prejsť veľký kus Nemecka, no aj desiatku ďalších európskych krajín. Ako sa váš projekt vyvíjal a do akého štádia by ste ho prípadne chceli ešte rozvinúť?

TR: Vznik mobilného kina bola pôvodne idea na jedno leto. No vyvŕbilo sa to tak, že sme s kinom na cestách už dvadsať rokov. Spolupracujeme s mnohými kultúrnymi inštitúciami a plánujeme nechať celý koncept rozrásť, cestovať na nové miesta.

SG: Predstavte nám svoj dopravný prostriedok. Čo všetko sa v ňom nachádza? Ako prišlo k tomu, že ste začali cestovať s hasičským autom?

TR: Naše hasičské auto je z roku 1969, Magirus Deutz. Cestujeme s ním, pretože je podľa môjho názoru dokonalou kulisou k ére nemého filmu a k našim exteriérovým predstaveniam. Podčiarkuje magickosť celej projekcie a robí z nej udalosť.

SG: Líši sa publikum naprieč dobou a naprieč rozdielnymi mentalitami jednotlivých krajín?

TR: Všade, kam prídeme sa spravidla stretávame iba s vrúcnymi a príjemnými reakciami. Je pravda, že náš repertoár je pomerne jasne profilovaný – premietame filmy nemej éry, ktoré naživo hudobne sprevádzame s klavírom a husľami. Sú to filmy, ktoré nám ukazujú, aký bol svet pred 100 rokmi. Starosti a radosti ľudí sa za ten čas vlastne až tak nezmenili.

SG: Na Slovensku toto leto vznikol unikátny projekt festivalu Vifi fest, ktorý prináša open-air projekcie slovenských filmov do malých obcí, v ktorých postupne vymizol koncept spoločne organizovaných akcií. Šíri tak osvetu o súčasnej podobe slovenského filmu a zároveň stmeľuje susedské vzťahy. Ako je to s Wander Kinom? Zvyknete preferovať skôr väčšie mestá alebo vidiek?

TR: Myslím, že ten pomer návštev miest a dedín je u nás približne rovnaký. Máme radi oboje. Je zaujímavé sledovať, že nadšenci kinematografie nemého obdobia sa nájdu všade, spája nás rovnaký entuziazmus pre vec.

SG: Váš repertoár obsahuje mnoho titulov, z ktorých pre publikum vyskladáte vždy inú projekciu. Vyberáte pritom z pestrej škály od slapstick komédií, experimentálnych filmov, výpravných filmov či nezávislej produkcie. Bratislavskému publiku sa predstavia americké slapstick komédie z desiatych a dvadsiatych rokov, napríklad Charlie Chaplin alebo Harold Lloyd. To všetko v sprievode živej klavírnej a husľovej hudby. Zvyknete ešte hudobne improvizovať? Na základe akých kritérií zostavujete výber pre publikum?

TR: Do nášho repertoára pribúdajú filmy každý rok, vždy teda dávame do ponuky niečo iné. Samozrejme, grotesky sú integrálnou súčasťou a tešia sa veľkej popularite. Snažíme sa ale prezentovať aj náročnejšie diela, experimentálne tituly a pokryť pestrosť žánrov. S hudbou je to tak, že nemáme predpripravené nič. Improvizujeme každý večer, počas každého predstavenia. Práve preto je každé z filmových uvedení unikátne nie len pre publikum, ale aj pre nás.

Podujatie organizuje Goetheho inštitút v spolupráci s Novou Cvernovkou.