Atlanta

Season 1,2

FX (TV channel)

USA, 2016-2018

Keď som sledovala seriál Donalda Glovera Atlanta, zhltla som ho s nadšením, obe série naraz a keď som vypla počítač, akosi podvedome som vyšla z bytu v starej hiphoperskej mikine s kapucňou. Tak veľmi ma melancholický swag večných looserov, rapera Alfreda alias Paper Boia (Brian Tyree Henry) a jeho bratranca a manažéra Earna (Donald Glover) opantal. Troublemani s poriadne tučným T ma vcucli do ich každodenných problémov, pozvali do rozbordelovaných rodinných obývačiek, černošských holičstiev, nahrávacích štúdií, na basketbalový zápas, pyžamovú párty, dokonca aj na akciu k Drakeovi a pohltili ma tak intenzívne, že som sa na okamih reinkarnovala do čiernej pouličnej mačky a s pachtivým záujmom sledovala ich bizarné peripetie v depresívnych atlantských uliciach. Atlantu si zo záujmom pozriem pokojne opäť a je skvelým príkladom “ako na to” pre všetkých, ktorí sa sami pokúšajú o seriálovú tvorbu.

Nie si dosť dobrý na to, aby si zaplatil nájom

Atlanta má okrem iných cien aj Zlatý Glóbus ako najlepší komediálny seriál vlaňajška, aj keď tvorcovia na čele s Gloverom ho považovali skôr za drámu – k čomu sa prikláňam a okrem trpkého humoru a presnej reflexie zažitej, bizarne štylizovanej reality, je to angažovaný, autentický, výborne napísaný aj obsadený seriál. Jeho showrunner, autor námetu a predstaviteľ jedného z protagonistov Donald Glover dokonale vie, čo a akou cestou chce divákovi zdeliť. Ide o pocit čiernych mužov, ktorí nechcú mnoho, len zaplatiť nájom a uchytiť sa tam, kde sa cítia najlepšie, v hudbe. Situácia je im síce naklonená, trap je totiž viac ako v móde, aj napriek tomu sú v konštantnej osobnej i profesnej kríze.

V prvej sérii je upriamená pozornosť na Earna, týpka, ktorý nielenže nemá na to, aby svoju priateľku pozval na večeru, ale nie je schopný prispievať ani na domácnosť a jeho snaha postaviť sa na vlastné nohy je boj s veternými mlynmi. V druhej sérii dostáva priestor jeho bratranec a Glover, ktorý je sám úspešný hudobník, načrtáva odpatetizované zákulisie hiphopového biznisu. Paper Boi je síce známa postavička, jeho hit sa vďaka Earnovi ujal v rádiách, je relatívne slávny, no na jeho spoločenskom statuse “veľký zadumaný kriminálnik” to absolútne nič nemení.

Glover svojim antihrdinom dáva vyžrať magické paradoxy života, ich situácia je mizerná, nie však bezvýchodisková. Pred totálnym kolapsom ich zachraňujú latentné záblesky súdržnosti (všetci sú v atlantskom blate podobne hlboko) a veľký priestor v príbehu zohráva rodina, nech je, aká je. 

Glover zdôrazňuje nerovnosť a diskrimináciu nielen rasovú, aj keď hrdinov Atlanty do veľkej miery definuje ich história, ale tiež spoločenský a profesionálny status. Earn zháňa džob a keď sa mu konečne podarí presvedčiť Paper Boia, že potrebuje manažéra, pri každom pokuse zúžitkovať svoje nadanie mu okolnosti naznačia, že je opäť radikálne vedľa. V tejto Amerike je totiž sakramentsky ťažké byť čiernym a o nič jednoduchšie to nemá ani raper s talentom či jeho krásna, no frustrovaná priateľka Vanesa. 

Glover s cynickým nadhľadom definuje disharmóniu čiernych chlapcov a dievčat v súčasnej Trumpovej Amerike, aj keď divákovi predkladá konkrétnu problematiku usúvzťažnenú na dané, pre seriál neokukané miesto – drsnú, trapom “obrastenú” Atlantu, kde však Afroameričan nezaplatí v nočnom klube stodolárovou bankovkou bez toho, aby nevzbudil podozrenie a nerozpútal sled absurdných kolízií, jeho osobná skúsenosť prevtelená do hrdinov a téma, ktorú autenticky sám intenzívne žije, sa diváka dotýka. A to bez ohľadu na medzikontinentálne vzdialenosti, rasu, pohlavie či spoločenské postavenie. 

Donald Glover je síce úspešný mladý Afroameričan, no predsa, ako väčšina celebritných černochov v USA, vníma a vo svojej práci tematizuje rasovú diskrimináciu. Okrem iného však dokonale vystihol bezútešný stav mladého triadsaťročného hipstera v urbánnom zapadákove pachtiaceho sa za dobou, úspešnými priateľmi a hlavne za svojím úspechom zatínajúc zuby s boxerským náhubkom v ústach. Earn je cieľavedomý a férový, no ani to nie je cesta k úspechu. Trochu šťastia by si konečne rozhodne zaslúžil, tým by však Atlanta pravdepodobne zaprela samu seba. 

Hej čierny chlapec, nasaď si kapucňu, toto je náš svet

Paper Boi, Earn či Vanesa sú síce černosi v súčasnej Amerike, ja som beloška v Bratislave, ale topíme sa v tom istom mori – vzťahy, finančná neistota, pocit nedocenenosti, neschopnosť prepichnúť tieň neúspechu, vykorenenosť či neschopnosť prevziať zodpovednosť nad svojím životom. Earn sa snaží nedráždiť karmu, no prostredie ho napokon zakaždým v záplave nepredvídateľných peripetií zatiahne presne tam, kde nechcel byť. Všetci sa musia uspokojiť s jediným cieľom: zostať v tomto bordeli hlavne nažive. Zahadzujúc naivné nádeje, odfrknú si lepkavý pot a čakajú, aké námety na rýmy im ponúkne ďalší deň. Paper Boiove skladby otextoval Glover, sám slávny producent a raper Childisch Gambino.

Autenticita a ležérna pohodlnosť hrdinov dvojdielnej série o týpkoch z Atlanty, ktorí sa zubami nechtami snažia udržať pred prílivom sveta na brehu, sú nákazlivejšie ako všetko, čo som doteraz videla. A nie je to len spôsob, akým dokážu autori diváka udržať v strehu, primäť ho zaľúbiť sa do precízne vykreslených postavičiek. Tie okrem iného podvádzajú, klamú sa, strieľajú, vybuchujú od hnevu, dealujú drogy a permanentne si zoškrabávajú smolu z tenisiek, ale aj narácia obkresľujúca reálne plynutie všednosti a surovo trefný humor (vymenované prvky sú príznačné aj pre seriál Lenny Dunham Girls, ktorý pred časom divákov zasiahol ako blesk vďaka spoločnosti HBO) či hra so štruktúrou rozprávania (napríklad sekvencie na hranici surreálna či retrospektívny návrat do detstva protagonistov a podobne) a harmonická dramaturgia jednotlivých sérií, v ktorých nie je ani jediný záber či dialóg navyše.

Seriálové prvenstvo v prirodzenom búraní seriálových šablón bez hysterických dramatických zvratov a podpultových trikov, ktorých sa dopúšťa väčšina kreatívcov v snahe vyžmýkať diváka do poslednej kvapky, patrí Donaldovi Gloverovi. Scenáriatickú izbu zámerne vyskladal z ľudí, čo nemali predošlé skúsenosti s písaním seriálov. Momentálne pracujú na tretej sérii a ja sa jej už neviem dočkať, aj keď premiéra je naplnánovaná až na rok 2020. Najlepší čas pustiť si soundtrack, ten ostatne rozpráva atlantský príbeh sám za seba.