Kráčajúc na Green Screen konferenciu o ekologizácii filmového priemyslu, premýšľala som, aké budú hlavné body programu.Plytvajúci catering a plastové poháre zrejme v kontexte znečisťovania planéty predstavujú iba jednu z mnohých problematických kategórií, o ktorých zákutiach mám zatiaľ len veľmi vágne predstavy.

„V roku 2045 sa minie posledná kvapka ropy na Zemi a zrejme nastal čas zamyslieť sa nad tým, koľko ton odpadu priemerne vyprodukuje výroba jedného filmu,“ začína vecne Tim Wagendorp, koordinátor udržateľného nakrúcania pre Flámsky audiovizuálny fond (VAF) a hlavný prednášajúci na konferencii. Bolo by naivné očakávať, že svetový a európsky filmový priemysel nepostihnú regulácie vedúce k ekologickému mysleniu. Flámsky audiovizuálny fond si uvedomuje, že medzi žiadateľov prerozdeľuje príliš objemný balík peňazí daňových poplatníkov, než aby si nezačal klásť podmienky pri ekologickej regulácii. Paralelne k svojej činnosti preto jednotlivým projektom poskytuje službu konzultácií k udržateľnosti presne na mieru daného filmu a jeho výroby. Podporené projekty musia po dokončení zapísať do tabuľky svoju uhlíkovú stopu.

Slovensko sa tento rok zapísalo medzi partnerské krajiny projektu Green Screen, kde spolu s Belgickom participuje aj ďalších šesť krajín vrátane Švédska, Francúzska či Rumunska. Vďaka Slovenskej filmovej agentúre sa teda „zelené body“ za udržateľné filmové projekty čoskoro aplikujú aj v našom domácom audiovizuálnom priemysle.

Nemáme peniaze. V našej krajine na to nemáme vhodné podmienky. Nevieme, ako byť trvalo udržateľní.

Je vysoko pravdepodobné, že v určitom bode Wagendorpovej prednášky preblesli hlavou viacerých prísediacich tieto tri vety. Sú to zároveň hlavné argumenty, s ktorými sa Wagendorp najčastejšie stretáva pri prednášaní na konferenciách. V konečnom dôsledku však ide len o hľadanie kreatívnych a neštandardných postupov a partnerstiev, začať nad celým projektom premýšľať s väčším časovým predstihom, naučiť sa plánovať. Až potom uvidíme, že vyššie investície do kvalitných zdrojov sa celkovo pretavia v úspore na rozpočte aj na životnom prostredí. Asi je načase uviesť si pár príkladov.

Na výrobu jedného filmu sa priemerne vyprodukuje 73 ton oxidu uhličitého. * **

*To sa rovná chodu domácností dvanástich štvorčlenných rodín na obdobie jedného roka.

**Na výrobu Spidermana sa zrejme vyprodukuje o stonásobok viac.

Z toho je

40% doprava

5% energia

28% odpad

8% jedlo

19% postprodukcia

Každá produkcia si vie pri dobrom rozvrhnutí stratégie ušetriť aspoň sedem ton Co2. Platí, že najekologickejší spôsob dopravy je vlak, samozrejme vidina presunu celého štábu a techniky so ŽSR sa javí ako nerealistická, takže by sa dalo aspoň: ubytovať sa čo najbližšie pri lokácii a ušetriť tak na benzíne, zaplniť všetky miesta v aute/autobuse, pracovať v súčinnosti s lokálnymi dodávateľmi (prenájom techniky, kulís atď.) Pokiaľ štáb plánuje stráviť na jednej lokácii aspoň týždeň, môže sa dohodnúť s dodávateľom elektriny na prenájme alternatívy za generátor, ktorá je podstatne úspornejšia. Drobnú úsporu vždy spravia aj LED žiarovky, vypínanie techniky, s ktorou sa aktuálne nepracuje, či nakrúcanie len potrebného materiálu. Takisto vopred plánovať počet porcií jedla a poskytnúť možnosť vegetariánskej verzie.

No a – tých plastových pohárov sa na sete v priemere spotrebuje 16-tisíc…

Tim Wagendorp pokračuje. Pod hľadaním kreatívnych riešení sa môže myslieť napríklad aj udržateľné písanie scenára, nastavovanie si mantinelov (napr. lokálne prostredia). Vždy máme možnosť výberu zobrazenia – bude hrdina piť z plechovky alebo sklenenej fľaše? Dokáže postava v medziach svojho príbehu konať inšpiratívne? (Na ekologicky udržateľné písanie filmu sa špecializujú v rámci programu Less is More.)

Trvalú udržateľnosť môžu podporovať spoločnosti špecializujúce sa na výrobu jednoduchých drevených kulís, ktoré sa dajú rozložiť a poskladať do ľubovoľných útvarov. Alebo producenti, ktorí honoráre pre protagonistov prerozdeľujú medzi protagonistov a napr. medzi miestne školy.

Páči sa mi aj partnerstvo francúzskej animovanej spoločnosti a plavárne fungujúcej vo vedľajšej budove. Uzavreli dohodu – teplo a energia z počítačov slúži ako výhrev bazénu, kde sa vďaka tomu môžu konať kurzy plávania pre deti. Prehriate počítače sa týmto procesom zároveň ochladzujú.

Dobré a zlé drony

Po káve, krátkych prednáškach o fungovaní praktického chodu zero waste obchodíku BEZOBALiS v Trenčíne, zásad pre získavanie kreatívnych voucherov Ministerstva kultúry a obede pokračujeme prednáškou Komu patrí obloha v Tatrách Pavla Balla. Celým virálnym internetom nedávno prebehlo dojemné video, kde sa malý medvedík štverá za mamou po zasneženom kopci. Celým virálnym internetom o tri dni neskôr prebehlo pobúrenie zo zistenia, že oba medvede vyplašil hlučný lietajúci dron, ktorý spôsobil celú situáciu pádu. Zmena paradigmy.

S dronmi, najmä tými amatérskymi, v Tatrách bojujú neustále. Kamzíky sa zľaknú a padajú zo skál. Alebo sa snažia pred neznámym telesom utiecť a strhnú na seba lavínu. (Minulý rok takto zahynulo 60 kamzíkov.) Pravidlá pre profesionálnych filmárov s dronmi sú preto prísne – vo februári kvôli lavínam a v apríli kvôli obdobiu párenia svišťov a gravidity kamzíc napríklad nedostanete povolenie na nakrúcanie vôbec.

Celkovo sa o orloch, svišťoch a kamzíkoch dozvedáme masívny príval informácií. S vedomím, že nie všetko vypočuté sa hodí do reportáže z filmologickej konferencie, neodolala som, zapisujem si ako divá a sprostredkúvam malé prírodopisné okienko. Pokojne nasledujúcich pár odrážok preskočte.

• Orlica znesie vždy len dve vajíčka. Malé orlíča, ktoré sa vyliahne ako prvé, uďobe druhé, ešte nevyliahnuté vajíčko na smrť. (Ochranári teraz vďaka kamerám monitorujú situáciu a hneď po vyliahnutí prvého mláďaťa odoberú druhé vajíčko.)
• Orly zTANAPu v zime migrujú až na juh Afriky.
• Tatranské kamzíky sa radi nechávajú fotiť turistami, takže v čím krikľavejšom oblečení k nim prídete, tým je väčšia šanca, že neutečú. Naopak, boja sa najmä maskáčovému koloritu.
• Svište v zime hibernujú a v norách im klesne teplota tela len na dva stupne Celzia, nadýchnu sa v priemere raz za minútu. Nory si hrabú do presne vyrátanej hĺbky. Pod vplyvom globálneho otepľovania sa však vrstva snehu zmení a svište môžu zahynúť.

Prísne regulovanie, čakanie na povolenie a možnosť nakrúcať len na vybraných lokáciách so sprievodcom pracovníka TANAPu, je zrazu pochopiteľnejšie pre nás, aj pre dronistov zo SkyEye, Jopyho Hečka a Martina Oheru, ktorí spolupracovali aj na mnohých domácich a aj viacerých zahraničných projektoch ako seriál Netflixu Marco Polo alebo Cez kosti mŕtvych Agniezsky Holland a s TANAPom sú pracovne prepojení pomerne často.

Byť profesionálnym dronistom na Slovensku je ťažké, pretože väčšina reálnej pracovnej náplne spočíva v nekonečných administratívnych procesoch. Na Slovensku je majiteľ akéhokoľvek záberu nakrúteného vo vzduchu automaticky držiteľom utajovaných skutočností. Po odovzdaní materiálov sa čaká 30 dní na verifikáciu a až následne sa s nimi dá pracovať. Keďže doposiaľ nemáme riadeniu dronov prispôsobenú legislatívu, musia dronisti absolvovať pilotský kurz k vedeniu lietadla a získať licenciu. Každý dron je teda zaregistrovaný na leteckom úrade rovnako ako lietadlo, pod vlastným číslom.

Neustály boj s konkurenciou, ktorá s dronmi nakrúca načierno, sa profesionálnym firmám zrejme ešte sťaží. Schválená legislatívna zmena, pripravená na spustenie od júna 2019, ukladá firmám povinnosť bezpečnostných previerok NBÚ a priemyselnej bezpečnosti. V praxi to znamená opatrenia a postupy ako so subjektami podozrivými zo špionáže. Pre Hečkov SkyEye aj cca 50 firiem, ktoré na Slovensku operujú s dronmi, môže byť táto zmena likvidačná.

V kontraste k Wagendorpovej odvážnej a pozitívnej vízii, ktorej by sa naša krajina mala stať súčasťou, mi Hečkova záverečná informácia z domáceho prostredia okreše katarzný účinok. Aplikovanie dobrých nápadov do praxe býva pod vplyvom slovenského naturelu vždy o čosi ťažšie. Napriek tomu mám však po absolvovaní tohto podujatia pocit, že sa v našom audiovizuálnom políčku hýbeme veľmi dobrým smerom a na lokáciách začne v dohľadnej dobe pobehovať podstatne viac green runnerov.